Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 201. pokračovanie

Ginette veľmi rada provokovala mužov svojimi zvodnými úsmevmi a vyzývavými pohľadmi, aby tak vyvolala ich typické reakcíe, aké prejavujú vždy vtedy, keď majú dojem, že nejaká žena má o nich záujem. S potešením ich pritom pozorovala a analyzovala ich prejavy.

Policajt, ktorý kvôli Ginette prestal riadiť komplikovanú rímsku dopravu, využil každú príležitosť, keď sa na neho pozrela (medzitým sa totiž už pozerala aj na jeho kolegu, ktorý ho zastupoval pri riadení dopravy, aj keď nebol taký krásavec)  a horlivo jej dával najavo svojimi divokými posunkami a gestikuláciou, aby poslala svojho spoločníka preč a prišla k nemu.

Ginette mu signalizovala veľmi vtipným spôsobom, že muž vedľa nej je veľmi nebezpečný a preto to nemôže urobiť, ale že príde opäť zajtra a sama. To však vôbec nebol jej úmyseľ. Toto divadielko jej robilo potešenie a Denis samozrejme vedel, čo robí za jeho chrbtom, lebo to robila s jeho súhlasom a on sa na tom tiež výborne bavil. Vždy, keď sa na moment obrátila k nemu, tak mu so smiechom povedala, čo vystrája ten chlapík v uniforme, a to bez akýchkoľvek zábran, takže sa na tom bavili aj mnohí iní ľudia, ktorí sa pri nich kvôli tomu zastavili.

Denis bol na to už dávno zvyknutý, že okolo jeho ženy sa vždy niečo dialo a že priťahovala pozornosť ľudí, kdekoľvek prišla. Akoby bola akumulátorom najpríťažlivejších ženských energíi, ktoré sa v nej kompaktne zhromaždili a všade mužov priťahovala, keď ju zhliadli.

Zvykol jej žartom hovorievať, že pre mužov tohto sveta je veľkou škodou, že sa nestala herečkou alebo speváčkou, lebo tak by jej neuveriteľné ženské čaro mohlo obdivovať a užívať obrovské množstvo miliónov mužov a takto, že sú to len stovky mužov.

Ešte krátko zakývala sklamanému policajtovi a z Piazze Venezie sa vydali ďalej peši k svetoznámej Fontane di Trevi. Kráčali rušnou ulicou Via del Corso, kde sú početné superluxusné obchody.

Asi po dvesto metroch odbočili na vyznačenom mieste a zakrátko sa už ocitli pri nej. V priestore okolo nej bolo veľmi mnoho ľudí – turistov i domorodcov.

Každú chvíľu bolo vidieť niekoho, kto vrhol do fontány, chrbtom k nej otočený, ponad hlavu, nejakú kovovú mincu. Stará rímska legenda hovorí, že kto tak urobí, tak ten sa do večného mesta určite zase raz vráti. Atmosféra pri Fontane di Trevi ich veľmi fascinovala a až po polhodine sa vybrali ďalej.

Ich kroky ich odtiaľ viedli k najlepšie zachovanej a či lepšie povedané, k dokonale zachovanej antickej stavbe Ríma – k Pantheonu.

pokračovanie nasleduje