Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 198. pokračovanie

Toto svetoznáme námestie starého Ríma bolo pôvodne len obyčajným trhom, kde sa v detských rokoch rímskej republiky (politickou raritou starého Ríma je to, že republika predchádzala cisárstvu) uzatvárali obchody a kam rímske gazdinky chodili nakupovať.

Dnes tadiaľ vedie hlavná dopravná tepna Ríma a hluk a smrad, ktoré autá robia, je na týchto miestach dávnej slávy starého Ríma doslova neznesiteľný.

Starý Rím sa nachádzal niekoľko metrov pod úrovňou dnešného Ríma, a tak sa dnes pozerajú okoloidúci, prechádzajúci cez Forum Romanum, z výšky na miesta, kde cisári a senátori robili svetovú politiku, kde sa konali zhromaždenia rímskeho ľudu a kde sa robili aj súdne pojednávania.

Časom toto významné miesto stratilo svoju pôvodnu dôležitosť, a to ešte počas Rímskej ríše, za vlády cisárov, keď sa v priebehu 2. storočia postupne začali premiestňovať dôležité budovy z Fora Romana, na iné, nové, i keď menšie Fora.

Nad Forum Romanum sa dvíha pahorok Palatín, kde sú zvyšky palácov a veľkolepých víl najvýznamnejších starorímskych patricijov. Podľa starých písomných dokumentov sa v dávnych predrímskych dobách práve na Palatíne nachádzala malá osada, pozostávajúca z niekoľkých malých hlinených chatrčí, ktorá bola predurčená stať sa tým zárodkom, z ktorého neskôr vznikla svetová metropola Rím.  

Palatín bol aj rodiskom prvého, najslávnejšieho a najdlhšie vládnuceho rímskeho cisára – božského imperátora Gaia Julia Cesara Augusta.

Ako tak kráčali ďalej, tak medzi Koloseom a námestím Piazza Venezia stretávali veľké množstvo autobusov s turistami z najrôznejších krajín sveta a pozdĺž dlhej ulice, vedúcej k Piazze, parkovali v hustom rade za sebou tie autobusy, ktorým sa podarilo najsť voľné miesto.

Pomaly sa už blížili na Piazzu Venezia, ktorá je srdcom moderného Ríma. Srdce nového Ríma sa zrodilo priamo v srdci dávneho starého Ríma. Krásna to symbolika.

Ginette podotkla:

„Myslím si, nie verím, že cisár Augustus musí snívať niekde tu, nablízku, svoj večný sen, a to napriek tomu, že skonal v meste Nola, dobrých 200 kilometrov odtiaľto na juh. Rím miloval nesmierne a tak hourčite pochovali niekde v týchto končinách.“

„Hm, to je veľmi pravdepodobné.“

Povedal zamyslene Denis a doložil:

„Zaiste musí byť vo svojom hrobe veľmi spokojný, vediac, že jeho mesto nezaniklo, aj keď zo svojej pôvodnej dokonalej cisárskej krásy tento nový Rím už má len veľmi málo. A obrovské množstvo turistov, ktorí sem každoročne prinesú stovky miliónov, prídu do Ríma takmer výlučne len kvôli tomu, čo dal vybudovať v meste on a nie jeho moderní potomkovia našej doby.“

„Áno, je to tak. Rím žije a ťaží ešte stále a aj dlho bude ťažiť z diela svojich veľkých cisárov. A preto by im mesto malo byť za to naozaj vďačné a prejaviť to tým, že bude oveľa starostlivejšie udržiavať všetko to, na čom tak skvele zarába.“

Súhlasne poznamenala Ginette.

Piazza Venezia je azda najfrekventovanejším dopravným uzlom Ríma. Nepredstaviteľné množstvo aut, autobusov a motoriek, koré sa ním neprtržite valia takmer 24 hodín každý deň, je symbolický vyjadrené ako rozbúreny oceán, ktorého vlny nikdy neutíchajú.

Sadli si na nízku ohrádku z dreva, ktorá chránila trávnik na Piazzi - lavičiek tam nikde nebolo –  a pozorovali na pohľad veľmi chaoticky sa ženúce vozidlá, ktoré sa hnali vo viacerých prúdoch širokánskym kruhovým námestím. Aj tu mohli vidieť, že veľa turistov váhalo a bálo sa prejsť na druhú stranu, lebo chaoticky pôsobiaca doprava sa im zdala byť nebezpečnou.

pokračovanie nasleduje