Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 197. pokračovanie

Ostali na chvíľku stáť, pozreli si hlboko do očí a niekoľkokrát sa pobozkali.

Keď o niečo neskôr už prišli ku Koloseu, tak pred vstupom do neho sa zastavili a pozorovali ho niekoľko minút v nemom úžase. Žiadna iná stavba v Európe nevyvoláva na ľudí taký neopisateľný dojem ako toto dielo rímskeho cisára Vespaziána.

Svojho času dal cisár Nero vybudovať medzi pahorkami Caelius a Esquilin v roku 64 veľký nádherný park, v ktorého strede bol o dva roky potom postavený cisársky palác. Na mieste, kde neskôr bolo postavené Koloseum, urobili umelé jazero.

Po Nerovej smrti, keď po jeho nákladnom a zhýralom živote bola štátna pokladnica celkom zruinovaná, tak bol celý tento areál prebudovaný na účelové stavby.

V rokoch 72 až 80 tam potom vznikla obrovská, v celej Rímskej ríši najunikátnejšia a najobdivovanejšia stavba. Bola určená pre zábavu a rozptýlenie rímskeho il popolo – ľudu – a dostala názov Koloseum.

Jeho architekt a staviteľ vytvoril touto stavbou niečo absolutne jedinečné originálne a viacúčelové. V tomto kolosálnom zariadení bolo možné usporadúvať veľkolepé gladiátorske boje, ale aj pozemné a námorné bitky, lebo v jeho obrovskej aréne bolo dosť priestoru na jej umelé zavodnenie, a tak prechodne vytvoriť veľké jazero. Inokedy tam boli rímskemu ľudu ponuknuté zas divadelné hry a komédie, ktoré boli veľmi obľúbené. Hry a chlieb boli pre občanov Ríma zadarmo.

Technické vybavenie Kolosea bolo na vtedajšiu dobu skutočným zázrakom techniky. Pod javiskom sa nachádzal celý labyrint početných účelových miestností pre artistov, gladiátorov, zvieratá, hercov, technikov, robotníkov.

Boli tam aj kancelárie, garderóby a priestory pre rôzne technické prístroje a zariadenia. Celé koloseum bolo možné v prípade potreby pomocou veľmi špeciálnej  konštrukcie zatiahnuť veľmi rýchlo obrovskou plachtou.

Išlo o nový vynález pohyblivej vysúvacej strechy ako ochrany pred spalujúcim slnkom alebo pred silným lejakom.

Kapacita hľadiska bola enormne veľká – zmestilo sa do neho až 50 000 ľudí. Boli umiestnení v troch oddelených galériách. Východy boli technicky tak dômyseľne vyriešené, že celé toto obrovské množstvo návštevníkov mohlo opustiť koloseum v priebehu len  niekoľkých minút.

Pri príležitosti slávnostného otvorenia tohto technického zázraku antiky boli usporiadané veľkolepé hry, ktoré trvali nepretržite sto dní.

Múdri rímski cisári vedeli veľmi dobre, že rímsky ľud možno veľmi ľahko ovládať a manipulovať, ak mu zaručia chlieb a hry zadarmo. Ak mu to poskytli v hojnej miere, tak si mohli byť istí, že bude súhlasiť aj s ich politikou.

Keď Ginette a Denis vošli dovnútra Kolosea, tak boli prekvapení tým, ako bola jeho ruina ešte veľmi dobre zachovaná aj vo vnútri. A to napriek tomu, že v stredoveku bolo Koloseum využívané obyvateľmi Ríma ako vhodný „kameňolom“, odkiaľ bolo možné brať stavebný materiál zadarmo.

Denis si vždy myslel, že Koloseum má kruhový pôdorys. Vo vnútri Kolosea ale zistil, že sa mýlil, lebo jeho forma bola elipsa.

A celkom nečakane sa dozvedel aj jej presné rozmery. Odrazu k nim prišla skupina japonských turistov a ich rímsky sprievodca im práve rozprával po anglicky o rozmeroch Kolosea a povedal, že je dlhé 188 metrov a široké 156 metrov.

Z Kolosea sa manželia Čarneckí vydali na cestu k neďalekému Fóru Romanum. Bolo vládnym a obchodným centrom starého Ríma a tým aj centrom celej obrovskej svetovej ríše. 

pokračovanie nasleduje