Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 194. pokračovanie

„Rada prijímam vaše pozvanie, ale radšej teraz uprednostním pred čajom niečo studené. Odrazu mám smäd a ten mi zahasí najlepšie chladná minerálka.“

Povedala Arietimu s úsmevom Ginette podávajúc mu ruku a predstavujúc sa.

Počas tých niekoľko minút, ktoré ešte ostávali do konca prestávky pred ďalšou prednáškou, ktorá bola na programe, sa v priebehu ich živého rozhovoru veľmi rýchlo zblížili a si s úplnou samozrejmosťou aj potykali. Obaja patrili k tomu typu ľudí, ktorí boli priamočiari vo všetkom a nikdy sa na nič nehrali. A ak im bol niekto sympatický, tak mu to hneď a priamo, bez najmenších okolkov aj dali najavo. Dohovorili sa, že sa stretnú na druhý deň podvečer.

V popoludňajšej časti programu zaujal Ginette svojou prednáškou najmä profesor Wittkins, ktorý hovoril veľmi originálnym spôsobom o psychológovi Karlovi Gustavovi Jungovi a o jeho eminentnom profesionálnom záujme o mysticizmus a okultizmus, čo oficiálna veda  tvrdošijne zamlčiavala.

Počas svojej prednášky Wittkins viackrát zdôraznil, že Jung – ktorého pokladal za najvýznamnejšieho psychológa všetkých čias - nikdy nebol tým vedcom, za ktorého ho veľká väčšina jeho kolegov pokladala a prehlasovala.

Wittkins okrem iného povedal:

„Jung sa usiloval počas celého svojho života  držať svoje vnútorné presvedčenia v tajnosti, lebo si bol plne vedomý toho, že vtedajšia doba nebola zrelá na to, aby akceptovala fakt, že nejaký renomovaný vedec sa zaoberá s niečím, čo bolo pre konzervatívnu vedu absolútne nevedecké. Psychológ a mystik Jung sa po celý svoj život cítil priťahovaný na základe svojich vlastných, celkom špecifických zážitkov, tou sférou ľudského poznania, ktorú dnes označujeme ako ezoteriku. A ktorú konzervatívni psychológovia opovržlivo označujú ako okultizmus, a to bez toho, aby vôbec exaktne vedeli, o čo ide. A sotva niekto z nich vie, čo tento výraz znamená. Ak by vedeli, že okultizmus neznamená nič iné, len že je to výraz pre skryté, utajené, potom by sa určite verejne ospravedlnili za svoju hlúposť. Veď celá veda nerobí predsa nič iné, len sa zaoberá utajeným a skytým, teda okultizmom.

Okrem toho, na tomto mieste chcem pripomenúť, že ezoterikou sa zaoberali aj ďalšie významné osobnosti a autority klasickej západnej vedy. Spomeniem aspoň jedného vedca, mnohými označovaného za najvýznamnejšieho prírodovedca všetkých čias, na ktorého sa úplným neprávom odvolávajú všetci rigorózni materialisti.

Ide o Izáka Newtona, ktorý sa veľa rokov a v podstate celý život zaoberal veľmi intenzívne aj so židovskou Kabalou, mystickou posvätnou knihou Hebrejov, opradenou tajuplnými záhadami.

Detstvo a dospievanie Junga boli poznačené jeho silnými vnútornými konfliktami, bojom protikladov - vedy a náboženstva.

Ako štvorročný sa takmer utopil pri kúpaní v rieke a tento zážitok ho priviedol k tomu, že sa celý život zaoberal s fenoménom smrti. Ďalšou bezprostrednou skúsenosťou, ktorá bola významným medzníkom v jeho živote a vyvolala v ňom trvalý záujem o ezoteriku, bola skutočnosť, že jeho sesternica, s ktorou mal veľmi úzky vzťah, objavila v sebe ako pätnásťročná schopnosť upadnúť do tranzu a pôsobiť ako médium.

Jung zažil, ako v takých stavoch z nej hovorili rôzne hlasy iných ľudí, z ktorých mnohí už nežili, medzi nimi boli aj dávno zomrelí príbuzní. Tieto zážitky boli neskôr aj súčasťou jeho doktorskej dizertačnej práce.

pokračovanie nasleduje