Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 191. pokračovanie

Arieti prišiel elegantným krokom k prednášaciemu pultu, uhladil si prstami bujné vlasy a začal svoju prednášku:

„Vážení kolegovia, som veľmi rád, že som po dlhom čase opäť medzi vami. Nie všetci z vás vedia, že som sa pred rokom vrátil z Indie, kde som pobudol dlhšiu dobu. India, ale predovšetkým indická psychológia, ma veľmi zmenili. Môžem vám prezradiť aj to, že odkedy sa zaoberám a pracujem s indickou psychológiou, tak som sa stal iným človekom. V Indii je všetko iné ako v Európe a dokonca aj čas tam ide inakšie ako u nás – hodiny tam tikajú oveľa pomalšie. Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že aj nejeden popredný mysliteľ našej západnej kultúry objavil v Indii nové impulzy a nové idey, a to nielen pre svoju prácu, ale i pre svoj život. Objavil tam niečo úplne nové – niečo, čo Západ nemal a nepoznal. Boli to géniovia ako napríklad Schopenahuer, Jung, Goethe, Nietzsche.

Dovolím si toto indické takzvané niečo iné vám priblížiť nasledovnými slovami.

Indický spôsob myslenia je úplne odlišný od nášho európskeho. Indický tantrizmus učí, že svet, a to, čo my v našej kresťanskej kultúre i v našom kresťanskom náboženstve nazývame divinálnym, teda božským, neboli nikdy dve, od seba rôzne a oddelené  veci a či štruktúry. Ale už od samého počiatku – čokoľvek tento počiatok z fyzikálneho hľadiska aj bol – boli jedno a to isté, aj keď ich forma mohla byť rôzna.

Pre lepšie porozumenie tu použijem analógiu. Vezmite si napríklad vodu a ľad. Oboje sú len jedno a to isté, ale majú inú formu a iný vzhľad. Kto ale nepozná ich vnútornú podstatu, ten bude tvrdiť, že sú predsa úplné iné a od seba rôzne, nemajúce nič spoločného a jeho jednoduchý argument bude znieť, že veď sa to vidí už na prvý pohľad.

Ak by ale boli človek a boh - ja osobne vnímam moje „božstvo“ ako niečo neosobné a menujem to kozmickým vedomím - tvorili dve rôzne kategórie, tak by sa nikdy neboli mohli spojiť a teda ani stretnúť. Náš západný svet, naša západná kultúra a naša západná veda i relígia nás doslova v zmysle mechaniky učia, že všade okolo nás i v kozme existujú len duality.

A to je zásadný problém našej existencie a samozrejme aj našej psychológie.

Existencia duality, ktorú nám naše západné vnímanie sveta takpovediac vložilo do krvi a do génov, nám nedovoľuje vidieť seba i svet iným očami a preto ho delíme na božský a nebožský komponent, teda na základnú dualitu, z ktorej potom vyplývajú všetky ostatné duality, z ktorých je poskladaný náš svetonázor.

To je však len ilúzia nášho ega, jeho sebaklam, jeho povrchné vnímanie sveta a jeho fenoménov. Naše ego má len veľmi jednoduché vedomie, ktoré vníma svet ako mechanickú mašinu, ktorá funguje podľa kauzálnej logiky. Toto ego sa v priebehu evolúcie katapultovalo z pôvodne zažívanej jednoty a spojitosti s božstvom (kozmickým vedomím) a dostalo sa do stavu vnútornej rozštiepenosti, kde všetko zažíva len dualisticky. A to je často príčinou psychopatologických stavov  a psychických ochorení ľudí západnej civilizácie.“

Ginette počúvala Arietiho s plnou koncentrovanosťou a zaroveň všetko čo počula, aj reflektovala a porovnávala s vlastným poznaním a vlastnými skúsenosťami. Po prvý raz počula niečo o indickej psychológii  a tiež si musela priznať, že aj tantrizmus poznala len ako návod na lepší sex, ako ho praktizovali Európania a bolo jej známe aj to, že pritom ide o dosiahnutie spojenia tela, ducha i duše a že tantra pozná rôzne spirituálne rituále a erotické masáže, ktorými sa to dosiahne.

pokračovanie nasleduje