Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 188. pokračovanie

Denis medzičasom pozoroval pobavene oveľa viac aktivity „tlačičov“, ako prácu maliarov. Pritom si spomenul, že keď bol študentom, tak predsa podobné akcie podnikali aj oni, ako mladíci, a to v bratislavských  i pražských električkách, kde neraz bola veľká tlačenica ako v sardinkovej konzerve. A tam to išlo takmer samo. Stačilo sa pretlačiť k nejakej zaujímavej slečne a pri zrýchlovaní, brzdení a v zákrutách sa mužské a ženské telo dostalo do tesného vzájomného kontaktu automaticky, vďaka pôsobiacim fyzikálnym silám.

                   + + + + + + + + + + + + +  

Bol už neskorý večer a Piazza Navona sa vôbec nevyprázdňovala. Naopak, ľudí tam ešte pribudlo. Čarneckí tam boli už takmer štyri hodiny, ale Ginette nebolo možné odtiaľ dostať. Denis sa už cítil unavený a boleli ho nohy. Jeho žena ale  mala nevyčerpateľné množstvo energie. Aj tým sa vyznačovala vždy a všade a doslova najviac ožívala tam, kde sa dialo niečo z jej pohľadu zvláštne a neobvyklé a kde život naplno pulzoval. To boli pre ňu práve také miesta ako vatikánske námestie a Piazza Navona.

Denis mal pocit, že Ginette vyžarovala vždy a všade na svoje okolie – najmä v podobných situáciách ako aj teraz – niečo, čo ju robilo centrálnym elementom diania. Kam sa len pohla, všade ju sledovali početné páry očí, a to nielen mužských, ale aj ženských. Vychádzalo z nej akési nedefinovateľné energetické fluidum, ktorému podľahli všetci, ktorí boli v jej blízkosti, a to ešte intenzívnejšie, ak im venovala svoju bezprostrednú pozornosť. V každej situácii sa vedela stať okamžite naplno integrovanou súčasťou toku a prúdenia života, a to spôsobom, ktorý bol každému príjemný a prirodzený.

Žiť život v každom okamihu jeho prúdenia naplno  aktívne a ho nielen spravovať a pasívne evidovať, teda nebyť len jeho správcom, ale jeho aktívnym tvorcom a odvážným užívateľom. To bolo jej životné maximum a náplň a poslanie jej života.

                      + + + + + + + + + + + + +

Keď sa Denis ráno zobudil, tak s prekvapením zistil, že postel vedľa neho bola už prázdna. Potichu zahromžil a pozrel sa na hodinky. Bolo už trištvrte na deväť. Ginette musela byť už dávno preč. Dnes bol otvárací deň kongresu psychológov z početných krajín Európy, na ktorý sa chystala ísť aj Ginette.

Denisovým problém bolo to, že keď cestoval niekde ďaleko, tak prvý, prípadne aj druhý deň sa rýchlo cítil unavený a až neskôr sa aklimatizoval a dostal sa do plnej formy. Aj preto sa večer chcel skôr dostať do postele, aby bol na druhý deň čerstvý a nemal problém vstať skoršie. Kým sa ale dostali do postele, tak bolo už dávno po polnoci a on ráno zaspal tvrdo ako medveď počas zimného spánku a vôbec nepostrehol kedy Ginette odišla.

Ona nikdy nepoznala také problémy. Jej stačil aj po námáhavom dni  štvor a či päťhodinový spánok. Aj v tomto prípade to príroda myslela s ňou dobre a obdarovala ju účinným a veľmi dobre pracujúcim metabolizmom a preto mala vždy k dispozícii nadbytok energie.

Denis práve vyšiel z kúpelne, kde sa výdatne osprchoval studenou vodou, aby sa konečne celkom prebral a spriatelil sa s novým dňom. Podišiel k otvorenému oknu, aby sa nadýchal sviežeho vzduchu. Na tele mal oblečený len malý slip a na hrudníku sa mu ešte leskli drobné kvapôčky vody po sprche. Mal vo zvyku si po sprche – pokiaľ sa neponáhľal von  z domu - nikdy nevyutierať hornú časť tela, ale zvyšky vlhkosti na ňom si nechal vysušiť prirodzeným spôsobom.

Ozvalo sa zaklopanie na dverách izby. Denis pozeral aj naďalej von oknom, chrbtom otočený k dverám a len povedal krátko : “Vstúpte prosím.“

Myslel si, že je to recepčný a chce mu niečo odkázať od Ginette. Dvere sa otvorili a niekto vstúpil do izby. V nasledovnom momente ho pozdravil ženský hlas. Prekvapene sa obrátil a čo videl, to naozaj vôbec nečakal.

pokračovanie nasleduje