Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 184. pokračovanie

Kráčali ďalej po nábreží Tiberu a po niekoľkých minútach prišli k mostu. Po ňom prešli na druhú stranu a opustili Trastevere a ocitli sa na ulicu, ktorou sa možno dostať k svetoznámemu námestiu Piazza Navona. Na začiatku ulice postretli staršieho uja, nevysokého vzrastu, ktorý pred sebou tlačil neveľký vozík, úplne preplnený knihami.

Odrazu, celkom nečakane, sa vydal aj so svojím vozíkom na druhú stranu širokej ulice preplnenej uháňajúcimi autami a vôbec mu nevadilo, že tam nebol prechod pre chodcov. Dával pritom pozor len na svoje knihy, ktoré tvorili na vozíku kopec a o autá okolo neho sa nestaral ani v najmenšom.

Knihy starký pridŕžal jednou zo svojich žilnatých hrbolatých rúk a druhou tlačil vozík. Keď ho už dotlačil do stredu cesty, tak odrazu sa mu z kopca kníh niekoľko zosypalo rovno pod kolesá aut.

Reakcie vodičov boli pre Denisa a Ginette veľmi prekvapujúce. Očakávali, že začnú na uja vytrubovať a mu nadávať, ako by sa to určite v podobnej situácii stalo v Paríži alebo Berlíne. Tu v chaotickom Ríme však ani jediný z množstva vodičov, ktorí míňali uja uprostred ulice, neprešiel žiadnu z kníh na ceste a pritom nikto z nich neohrozil ani starkého a ani žiadneho iného účastníka dopravy. Starý ujec si úplne pokojne a bez najmenšieho chvatu a nervozity zbieral svoje knižky z cesty. Po chvíli, keď už mal všetko vo vozíku, vydal sa ďalej a pokračoval vo svojej ceste.

Čarneckí ho ešte niekoľko sekúnd pozorovali, ako sa dostal na protiľahlý chodník a už sa chceli vydať na ďalšiu cestu smerom k Piazze Navone, keď sa stalo niečo, čo im prišlo ako groteska a rozosmiali sa tak veľmi, až im vytryskli slzy z očí. Starému ujkovi sa opäť podarilo vysypať knižky zo svojho vozíka, v tomto prípade ale všetky, lebo sa mu prevrátil celý vozík. Určite kvôli hrbolatému a nerovnému chodníku, aké boli v Ríme na mnohých miestach. Okoloidúci mu hneď ochotne pomáhali dať všetko do poriadku a po malej chvíli ho už videli ako s vozíkom zahol za blízky roh a zmizol  im z dohľadu.

Kráčali ďalej k Navone, ktorá bola ešte veľmi vzdialená, pričom sa orientovali podľa prefektnej skladacej mapy Ríma, kde bola zaznačená každá ulica. Po polhodine sa už blížili k dnešnému cieľu svojej cesty – k Piazze Navone.

V jednej ulici, už v jej susedstve, ktorá bol tiež tak veľmi preplnená parkujúcimi autami aj na chodníkoch, že radšej sa ani nepokúšali kráčať po chodníku, Ginette odrazu objavila niečo, čo ju opäť naplno rozosmialo.

Denisovi, ktorý sa na ňu nechápavo a spýtavo pozeral, len ukázala rukou na dodávkové auto, ktoré stálo pred nimi zaparkované na chodníku a bolo tak vtesnané medzi iné autá, že ak by jeho vodič bol práve prišiel, tak by nemal nijakú šancu odísť s ním a ani nič z neho vybrať. Na zadných dverách dodávky, ktorá vozila tovary, bolo napísané obrovskými písmenami:

„Lasciare per abrire il furgone“ – „Nechať miesto pre otvorenie dodávky“. Keď mu Ginette preložila nápis, tak vypukol do hlasného smiechu aj on.

Keď sa napokon pobrali ďalej, tak ľutovali, že nemohli byť svedkami príchodu majiteľa dodávky, lebo by boli veľmi radi zažili, ako by sa správal a ako by si v tej situácii počínal.

pokračovanie nasleduje