Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 179. pokračovanie

Počas namáhavých a veľmi nebezpečných prác však odrazu prišlo ku veľmi kritickej chvíli, keď hrozilo, že laná, ktoré držali obelisk, sa pod jeho obrovskou váhou pretrhnú, čo by s istotou bolo znamenalo jeho pád k zemi a zničenie drahocenného monumentu z Egypta.

Istý námorník zo San Remo, ktorý bol prítomný vo veľkom dave zvedavo sa prizerajúcich ľudí hlasno a rázne zvolal: „Okamžite dajte vodu na laná.“

Robotníci hneď bez rozmýšľania poslúchli neznámeho muža a vykonali čo im prikázal. A skutočne – laná vydržali nesmiernu ťarchu obelisku, a tak ho muž zo San Rema zachránil. Pápež ocenil jeho pomoc v najväčšej núdzi a ani slovom sa nezmienil o tom, čím hrozil tomu, kto mal hlasnými slovami rušiť prácu.

Ako vďaku za skvelú radu mu ponukol, že mu splní jedno želanie, nech je to čokoľvek. Hrdý námorník zo San Rema nechcel ani zlato ani peniaze, ale si vyžiadal pre seba a pre svojich potomkov len to, aby mali navždy výhradné právo dodávať do Vatikánu na veľkonočný pondelok zelené palmové vetvy, čo v tých časoch bolo veľmi výnosným obchodom.

Námestím nepretržite prúdili nové a nové skupiny ľudí, ba dokonca i početné veľké sprievody, a to zo všetkých jeho strán a kútov. Miešali sa tam rasy i národy, a síce v nebývalej svornosti a zjednotení, pričom všetkých spájalo jedno: Neskutočná fascinácia, ktorá vyžarovala z každého atómu tohto jedinečného unikátneho miesta.

Niektorí ľudia ním leun prešli, aby následne vošli do baziliky. Iní ostali v nemom obdive stáť a očami všetko pozorovali a niektorí si zas unavení dlhým chodením po Ríme, posadali na ploché široké stupňovité schody, lemujúce dookola celú stĺpovú kolonádu, ktorú vytvoril nezabudnuteľný Bernini a oddychovali.

Medzi množstvom ľudí bolo možné vidieť aj početných pátrov, farárov, mníchov, mníšky i niekoľkých biskupov, s ich typickými červenými čiapočkami na hlave – symbolom, ktorý kresťanstvo prebralo z relígie starých Etruskov.

Hemžilo sa to tam ľuďmi každého veku, počnúc malými bábätkami, až po ctihodných starčekov, už veľmi pokročilého veku. Ginette a Denis videli aj mnohých dobre urastených mladíkov i krásne devy, tešiacich sa z mladosti a výborného zdravia, ale aj ľudí krívajúcich, majúcich paličky a či barle a tiež aj takých, ktorých museli tlačiť na vozíkoch. Zhliadli aj ľudí draho oblečených i ženy ovešané zlatom a šperkami, ale aj žobrákov a úbožiakov v otrhaných a ošuchaných šatoch.

Boli tam ľudia plní pokornej zbožnosti, ale aj takí, ktorí tam hľadali len zábavu a šou, lebo toto vatikánske priestranstvo je okrem toho, že je posvätným miestom, tak je zároveň aj jedným z najzaujímavejších javisiek na svete, kde sa neustále niečo deje a kde prichádzajú neprestajne noví a noví „herci“.

A každý kto tam príde, tak nesie v sebe nejaké očakávanie.

pokračovanie nasleduje