Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 176. pokračovanie

„Caro amico, drahý priateľu, intímne tajomstvá mladých dievčat sú veľmni rýchlo rozlúštené a preto sú aj málo vzrušujúce a ešte menej zaujímavé. Oveľa vzrušujúcejšie a komplexnejšie sú naproti tomu tajomstvá zrelých a pritom stále ešte atraktívnych žien v najlepšom veku medzi štyridsať a päťdesiat rokov. To sú totiž tajomstvá, ktoré muži nedokážu nikdy celkom rozlúštiť a práve v tom je ukryté večne vábivé kúzlo pre každého muža, ktoré ho ženie a zvádza do ich postele.“

Po tých slovách nesporne veľmi atraktívnej asi-päťdesiatničky Denis pochopil, že Elena bola ženou, ktorá sa veľmi rada pohrávala s ohňom erotiky. A Denis musel uznať, že to vedela robiť veľmi rafinovane a bol si istý, že dokázala vyvolať iskry vášne a zvedavosti aj u podstatne mladších mužov ako bola sama a sa tak vedela dostať na svoj cieľ.

Ginette ich s úsmevom pozorovala a nezasahovala do ich erotikou podfarbeného rozhovoru, ktorý napokon ukončila signora Elena tým, že ich pozvala na šálku kávy do svojho malého súkromného salónu, zariadeného typickým rímskym tradičným spôsobom – veľa obrazov, veľa porcelánu a skla z Benátok a Murána a veľa lámp a svietidiel.

Keď už boli na svojej izbe, tak sa osprchovali, prezliekli a vybrali sa k Vatikánu. Išli tam opäť po ulici Cola di Rienzi, ktorá bola veľmi rušnou obchodnou ulicou. Boli tam veľmi exkluzívné a luxusné obchody, ale aj celkom obyčajné pre ľudí s tenkou peňaženkou. Aj mnoho hotelov a penziónov a tiež veľká tržnica. Boli štyri hodiny a ulica bola plná ľudí a medzi nimi bolo aj veľa turistov a návštevníkov z cudzích krajín, ktorých je Rím vždy plný. Rím z nich má veľký finančný užitok a sú takpovediac jeho dôležitým priemyselným odvetvím.

Čím bližšie prichádzali k Vatikánu a k jeho srdcu, Svätopeterskému námestiu, tým viac sa množili obchodíky so suvenírmi a predmetmi a rekvizitami pápežského štátu, ktoré boli veľmi žiadané cudzími návštevníkmi. Štát Vatikán má plochu necelého pol kvadrátneho kilometra a približne 850 obyvateľov. Leží v tej časti Ríma, ktorá sa volá Trastevere. Toto územie sa tak volalo už v časoch rímskych cisárov, lebo vzhľadom na centrum mesta ležalo za riekou Tiber (Tévere) a preto meno Trastevere, čo znamenalo Za Tiberom.

V takzvaných pohanských časoch Ríma sa na mieste dnešného Vatikánu nachádzal chrám s pohrebiskom a obetným miestom a zo starého latinského slova victim – obeť – vznikol aj názov Vatikán.

pokračovanie nasleduje