Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 172. pokračovanie

Mesto na Arne mu doslova učarovalo a nevedel čo má v ňom najviac obdivovať, a tak obdivoval všetko.  Mimoriadne ho uchvátil fascinujúci a nevšedný most cez Arno, aký nemožno vidieť nikde inde – Ponte vecchio. No a Brunelleschiho il Duomo – prekrásna katedrála - so smelo konštruovanou kopulou a múzeum Uffizi, to boli ďalšie stavby, ktoré ho veľmi nadchli. Celé mesto bolo tou najvzácnejšou a najdrahocennejšou klenotnicou umenia, kultúry a histórie, akú si len možno predstaviť.

Na každom kroku obdivoval stále ešte akoby čerstvé a všadeprítomné stopy renesančného ducha pätnásteho storočia, ktorý sa zrodil vo Florencii a potom si odtiaľ našiel cestu do celej Európy a neskôr do celého západného sveta. Za vlády rodu Medicijovcov v republike Florencia, ktorí boli veľmi štedrými a veľkorysími mecenášmi všetkého nového (vďaka im mohol tvoriť a pracovať v dobrom zabezpečení aj slávny legendárny Michelangelo) rozkvitla v neuveriteľne krátkom čase slávna epocha il Rinascimento.

Podobne, ako voľakedy dávno v antike, v Atenách, tak aj vo Florencii sa zrodili stovky vynikajúcich umelcov a mysliteľov, ktorých idey vyvolali mentálnu revolúciu celého európskeho myslenia. Bolo to akoby prudká mutácia – symbolicky vyjadrené – európskeho mozgu, ktorý sa vymanil zo starých okov a začal prenikať k novým horizontom poznania. Do tejto epochy patril aj geniálny Leonardo da Vinci, z malej dedinky pri Florencii, ktorého Denis od detstva obdivoval a nadovšetko uznával, lebo svojim myslením a svojou prácou predbehol svoju dobu o niekoľko storočí.  

      + + + + + + + + + + + + + + + +

Dážď už dávnejšie prestal, keď sa viezli dlhou ulicou v obrovskom centre Ríma, menom Cola di Rienzi, ktorá leží v blízkosti Vatikánu. Slnko začalo svietiť spomedzi mrakov, ktoré sa ale pomaly vytrácali z okolia siedmych pahorkov, na ktorých sa rozprestiera hlavné mesto Talianska. Práve uprostred nich mali podľa mytológie založiť Romulus a Rémus v roku 753 pr.n. l. mesto, ktorého sláva mala pretrvať veky a ktoré právom nesie meno Večné mesto.

Ubytovanie mali zabezpečné v malom súkromnom penzióne. Bol vo vedľajšej ulici, ktorá sa volala podľa slávneho rímskeho vojvodcu Germanicusa, Via Germanica. Penzión bol súčasťou starého patricijského domu, s prekrásnou fasádou. Jeho majiteľkou bola signora Elena Frunzione, dlhoročná známa Ginettiných rodičov, ktorí boli u nej v priebehu rokov niekoľkokrát ubytovaní.

Ginette a Denis vystúpili z taxika na námestí Piazza di Risorgimento, ktoré bolo priamo pri múroch Vatikánu. Odtiaľ sa vydali peši do penziónu, ktorý bol z Piazze vzdialený okolo päťsto metrov. Dom, v ktorom bol penzión, bol šesťposchodový  a celé šieste poschodie patrilo signore Elene.

pokračovanie nasleduje