Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 170. pokračovanie
02.10.2016 22:40„Pre mňa je najfascinujúcejším poznaním, ktoré som v priebehu rokov na základe mojich štúdií, rozhovorov s múdrymi osobnosťami a mojich skúseností získala, tá skutočnosť, že kozmos, akoby v sebe nosil potrebu a či túžbu uvidieť a spoznať sám seba.“
Ozvala sa opäť Ginette a dodala:
„Inakšie tento fenomén neviem vyjadriť, len pomocou opisu ľudských emócií a snažení. Tak som si to dosiaľ predstavovala a nosila vo svojich myšlienkach.
Ale teraz, keď si Pedro vyslovil svoju ideu o akomsi prazdroji, ako aktívneho princípu, ktorý je pôvodom a príčinou všetkého a tým aj samotného kozmu, tak poopravím trochu toto mje poznanie, o ktorom som práve hovorila. Kozmos odteraz vnímam ako ˇnástrojˇ, pomocou ktorého sa tento homogénny a v sebe v ničom nediferencovaný prapôvod všetkého, sám pozoruje a reflektuje sám seba.
To potom znamená, že aj my, naše vedomie a náš duch, sú dôležitými aspektami tejto tajuplnej ˇprapríčinyˇ v jej spojení so samou sebou a v jej sebapoznávacom a sebaobjavujúcom procese, ktorý sa začal pred nespočetnými a nevyčísliteľnými vekmi.“
Pedro chvíľku len prekvapene pozeral na Ginette a potom ju nadšene potľapkal po ramene a uznanlivo a obdivne povedal:
„V rámci toho, čo dokážeme o týchto súvislostiach našou ľudskou rečou vyjadriť, si to naozaj skvele vystihla.“
+ + + + + + + + + + + + +
S Pedrom a Máriou sa stretli počas ich pobytu v Lisabone ešte dvakrát. Ten druhý krát bol ich predposledný deň v Portugalsku a Pedro ich vzal autom na výlet do Porta, druhého najväčšieho mesta krajiny. Jeho obyvatelia ho pokladali za skutočné, ale nekorunované hlavné mesto Portugalska a o Lisabone zvykli hovoriť posmešne a neraz aj znevažujúco. Svoje negatívne pocity voči hlavnému mestu vybíjali najradšej pri tradičných futbalových stretnutiach svojho milovaného FC Porto s Benficou Lisabon.
Od Pedra sa dozvedeli, že slovo benfica je bežné portugalské slovo a znamená dobré miesto alebo dobrý pobyt.
Bolo toho ešte veľmi veľa, čo chceli v tejto prekrásnej krajine vidieť a sa o nej dozvedieť.
Keď sa na letisku na druhý deň lúčili s Pedrom a Máriou, tak im prisľúbili, že sa čoskoro opäť prídu pozriť do Portugalska, ktoré si tak veľmi obľúbili, že tam ostal kus ich srdca.
V lietadle, keď sa už len cez okienko pozerali dole, na rýchlo sa vzďalujúci Lisabon a sledovali nádhernú krivku pobrežia, tak si Denis clivo povzdychol a nežne vzal Ginettinu ruku do svojej a zamyslene podotkol:
„Niekedy mi prebleskne hlavou myšlienka, aká je to škoda, že náš ľudský život je taký krátky a aj keď my dvaja máme šťastie vidieť veľa zo sveta, aj tak je na svete obrovské množstvo nádherných miest, ktoré nikdy v živote neuvidíme.“
