Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 166. pokračovanie

Nebol ženatý a povedal im, že na ženbu vôbec ešte nemyslí. Najdôležitejšie, že pre neho je to, aby sa stále učil, a tak rozširoval obzor svojho poznania a vedomostí. V priebehu rozhovoru sa otvorene priznal, že Ginette mu hneď, akonáhle ju zbadal, úplne učarovala a že preto s nimi chcel za každú cenu nadviazať kontakt. Bol veľmi zvedavý najmä na to, čo ukrýva jej vnútro. Zistil to veľmi rýchlo a povedal, že dovtedy ešte nikdy nespoznal takého človeka, akým je ona, ktorý má v sebe niečo, čo každého priam magicky priťahuje.

Keď sa po hodine lúčili, tak Pedrovi museli sľúbiť, že nasledovného dňa k nemu prídu na večeru. Jeho pozvanie prijali s veľkým potešením, lebo patril k tým zriedkavým ľuďom, s ktorými každé nové stretnutie znamená nové obohatenie vlastného ja. A hoci pôvodným podnetom na zoznámenie sa bola Ginette, tak silná iskra vzájomných sympatií preskočila aj medzi oboma mužmi.

                              + + + + + + + + + + + + +

Na druhý deň, večer o ôsmej zazvonili pri bráne Pedrovej vily, ktorá bola obklopená veľkou záhradou, pričom jej predná časť bola upravená ako park. Brána sa hneď otvorila a z domu vyšiel usmiaty Pedro. Vedľa neho kráčala vysoká štíhla dievčina, ktorú im predstavil po zvítaní ako svoju sestru Máriu. Mala dlhé, ušľachtilo stavané údy a v tvári bola na rozdiel od Pedra oveľa bledšia, ale aj celá jej pleť bola podstatne belšia ako u jej brata. Ginette by ju preto bola hneď bez rozmýšľania pokladala za Etiópčanku a nie za černošku.

Mária bola rovnako srdečná a priateľská ako jej brat, ale na rozdiel od neho sa veľa smiala. Pedro bol veľmi vážnym človekom, hoci sa vedel tiež srdečne zasmiať. Ešte včera im prezradil, že jeho otec bol podľa starej tradície jeho národa aj náčelníkom veľkého a významného kmeňa a že ho vždy zažíval ako človeka naplneného dôstojnou vážnosťou. Pedro zrejme veľa zdedil z otcovej vážnosti.

Pri večeri, ktorú pre nich pripravili vlastnoručne ich hostitelia podľa jedálneho lístku svojej vlasti, sa vyvinul medzi nimi zaujímavý rozhovor. Ginette dostala odpoveď aj na to, čo jej ešte včera, keď sa s Pedrom rozlúčili, vŕtalo v hlave. Zvedavo sa ho opýtala:

„Máš naozaj zvláštnu a nezvyklú šedivú brázdu vlasov uprostred ostatných čiernych vlasov. Odkiaľ pochádza a mal si ju vždy?“

Pedro sa usmial a povedal:

„Pruh mojich šedivých vlasov to je niečo ako rodinné dedičstvo všetkých mužských členov nášho rodu. Je to naozaj zvláštne znamenie, akým nás príroda obdarovala. Moja sestra Mária, ani ďalšie dve moje sestry, ho nemajú. Otec, starý otec, i moji dvaja bratia sú takto tiež označení.“

Ich rozhovor pokračoval a prebrali najrôznejšie témy od politiky, psychológie, filozofie až po astronómiu a cudzie kultúry. Pedro bol naozaj veľmi múdry a sčítaný človek a v priebehu dvanásť rokov, keď žil v Lisabone, tak navštívil väčšinu európskych štátov. Ovládal okrem svojho materského jazyku ešte štyri ďalšie jazyky a piaty sa práve učil sám ako autodidakt.

Tá knižka, ktorú mal včera, keď sa zoznámili, so sebou, bola učebnica nemčiny. Povedal im, že ju nosí všade so sebou a učí sa z nej odborné lekárske výrazy, lebo pôjde na polroka do Mníchova, kde chce spolupracovať s jedným známym nemeckým neurochirurgom.

pokračovanie nasleduje