Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 164. pokračovanie

Denis si veľmi dobre dokázal predstaviť, čo muži všetko robia, aby sa s ňou zblížili, keď si niekde vyšla sama. Vedel z jej rozprávania, že ju niektorí  muži až úpenlivo prosili a modlikali, aby im darovala svoju intímnu priazeň. A sľubovali jej hory doly za to.

Neraz mal okamihy, keď ich ľutoval a bol by najradšej – keby to bolo možné – dal z nej urobiť množstvo duplikátov, aby aj iní muži mohli zažívať to šťastie lásky, ktoré s touto ženou zažíval on.

Bola tým absolútne zriedkavým typom ženy, ktorá mala v sebe schopnosť robiť vo svojej prítomnosti každého človeka šťastným a veselým. Aj ženy jej prejavovali svoje sympatie. Každému človeku totiž vedela prejaviť svoj úprimný záujem o neho a o jeho pocity a problémy. Ľudia ju vyhľádavali a boli priam vťahovaní do jej magického kruhu ako piliny v blízkosti magnetu.

Občas sa u Denisa dostavil pocit, že je v ničím nezaslúženej výhode vo svojom živote oproti iným mužom, ktorí nemali nikdy príležitosť stretnúť takúto ženu a prežívať s ňou opravdivú a skutočnú lásku – lásku duše i lásku tela.

V ich blízkosti prišiel k nábrežnému k múriku asi tridsaťročný, vysoký, príjemne vyzerajúci muž čiernej plete, oprel sa o neho jednou rukou a pozeral na rieku. Pôsobil veľmi inteligentne. Už predtým postával trochu obďaleč od nich a tiež pozoroval Ginette, ale priamo a sebaisto, s patričnou dávkou zdravého sebavedomia. Aj teraz, keď už stál bezprostredene vedľa nej, tak často otočil hlavu smerom k nej a vysielal obdivné pohľady.

Pod pazuchou mal knihu a občas pozrel do nej a vždy znova aj na Ginette. Nebolo veľa mužov, ktorí sa v Denisovej prítomnosti dokázali jeho príťažlivej žene prihovoriť. Tento černoch to však s úplnou samozrejmosťou urobil.

Ginette si otvorila pred sebou malú skladaciu mapku Lisabonu, aby tam niečo vyhľadala. Čierny muž to okamžite využil a prihovoril sa jej vo výbornej angličtine, že je z Lisabonu a že jej vie dať o meste akúkoľvek informáciu, ktorú potrebuje. Hneď sa jej aj predstavil a zároveň sa usmial aj na Denisa a podával mu ruku. Jeho sympatická tvár vyžarovala  priateľskosť a dobrosrdečnosť. Volal sa Pedro Jandy a bol lekárom, neurochirurgom. Pracoval na výskumnom oddelení lisabonskej univerzitnej kliniky.

pokračovanie nasleduje