Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 158. pokračovanie

A takto zažíva červíčie diery nielen fantázia laika, zaujímajúceho sa o túto tému, ale aj fantázia exaktného astronóma. V tejto súvislosti sa vám musím priznať, že ja ako Slovan som mal vždy veľký zmysel a nadšenie pre rozprávky a mýtické báje a preto ma už v detstve na astrónomii mimoriadne priťahovalo práve to, čo bolo na nej doslova rozprávkovo záhadné. A ako som mal v uplynulých dňoch možnosť bližšie spoznať dušu portugalského národa, tak som nadobudol dojem, že aj vy máte blízko k rozprávkam a mýtom.

Vaše portugalské fádo to predsa hovorí jasnou rečou a preto si myslím, že sa viete nadchnúť aj pre všetko to, čo sa v astronómii zdá byť rozprávkové a záhadné. Ak ste ale doteraz túto súvislosť ešte neobjavili, tak mojim zámerom je ukázať vám mojou dnešnou prednáškou, ako sa to dá objaviť.“

Po tomto malom odbočení od vlastnej témy prednášky odpovedal Denis na niekoľko otázok a potom pokračoval v prednáške:

„Teraz vám prezradím, že táto naša fascinujúca červíčia diera má ešte aj iné meno a označil by som ho ako správne a poriadne vedecké meno.

Medzi nami astronómami je známa ako Einstein-Rosenov mostík.   Einstein je samozrejme svetoznámy, jeho kolega Rosen, hoci, podobne ako Einstein, bol tiež mimoriadne skvelý fyzik, ale vo svete ostal relatívne neznámy.   

Bol tri roky Einsteinovým asistentom a bol ako aj on židovského pôvodu. Stal sa skvelým odborníkom v gravitačnej fyzike a pôsobil ako profesor na viacerých významných univerzitách.

Einstein a Rosen prišli v rámci dlhodobej spolupráce k názoru, že musia existovať akési fyzikálne „mosty“, ktoré spájajú rôzne regióny kozmu, a to takým spôsobom, že pri prechode cez ne je zrušená časová dimenzia, čo v realite znamená, že čas v nich stojí. Na základe ich hypotézy potom vyvinul vynikajúci matematik a fyzik, John Wheeler, nový koncept kozmu, ktorého štruktúru je možné porovnať s ementálskym syrom. Wheelerov kozmos obsahuje veľké množstvo už zmienených červíčich dier, ktoré ústia do bezčasového priestoru, takzvaného superpriestoru. Moju prednášku zakončím tézou, ku ktorej som dospel na základe mojej vlastnej teórie vypracovanej podľa istých hypotéz fyzika Borisa Podolského, ktorý tiež spolupracoval s Einsteinom.

Podľa tejto tézy nás červíčia diera môže zaviesť  buď do úplne odlišného univerza od nášho vlastného, alebo, v inom prípade nás  môže priviesť na iné miesto v našom univerze, ktoré sa nachádza vo vzdialenosti niekoľkých miliárd svetelných rokov.“ 

pokračovanie nasleduje