Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 157. pokračovanie

Ale ak by sa v bielej diere nachádzali nejaké objekty, tak by sa bez problému mohli z nej dostať von. Aj to dokazujú Einsteinove rovnice. Preto nás vôbec neprekvapí tvrdenie, že tieto kozmické objekty neustále emitujú hmotu a energiu. Sú tak nevyčerpateľnými zdrojmi novovytvorenej hmoty v kozme, a tak ich možno označiť za kozmické maternice, kde sa rodí nová hmota. Ak biele diery existujú reálne, tak by mohli byť príčinou mnohých záhadných a dosiaľ nevysvetliteľných erupcií a emisií, ktoré pozorujú astronómovia v jadrách početných galaxií a v kvazaroch.

Biela diera končí svoju existenciu obrovskou explóziou, pričom sa uvoľní veľké množstvo novej hmoty. Kedy sa niečo také udeje?

Na túto otázku nemáme zatiaľ žiadnu odpoveď a tiež nevieme povedať, z čoho pozostáva tento mysteriózny kozmický objekt. Naša súčasná fyzika nemá nič k dispozícii, čo by nám také otázky pomohlo vyriešiť.

Záverom mojej prednášky by som sa dotkol ešte jednej fascinujúcej problematiky, ktorá súvisí s bielymi dierami. Teória týchto najzáhadnejších kozmických objektov, aké súčasná astrofyzika pozná, pripúšťa aj hypotézu možnosti vzájomného spojenia čiernej a bielej diery. Pri takomto spojení vzniká niečo zásadne nové a tento útvar astrofyzici pomenovali červíčou dierou.“

Denis zbadal, že po tom, ako vyslovil toto nezvyklé slovné spojenie, sa viacerí prítomní rozosmiali a preto žartovne poznamenal:

„Ako vidíte, astronómia si neraz vo svojej odbornej terminológii musí vypomáhať rôznymi iracionálnymi grotesknými slovami, ako červený obor, biely trpaslík i červíčia diera. To akoby len dokazovalo, že astronómia sa občas na hranicich svojho poznania aj sama javí ako neskutočná iracionálna rozprávka.“pokračovanie nasleduje

Denis na chvíľu prerušil svoj prednes, napil sa minerálky a pokračoval ďalej:

pokračovanie nasleduje