Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 153. pokračovanie

Černošská dáma bola síce vysoká – určite mala viac ako 180 centimetov – ale bola nesmierne tučná a objemná. Odhadli ju na dobrých 130 kilo. Podľa jej oblečenia a správania sa si boli istí, že bola Američanka. Pravdepodobne bola bohatou turistkou z USA, ktorá skúmala Lisabon na vlastnú päsť. V ruke držala mapu mesta a niečo nervózne v nej hľadala.

Bola nápadná nielen obrovským zbytočným množstvom mäsa, ktoré na svojich kostiach musela nosiť, ale aj veľmi výstredným nalíčením tváre a naviac aj extrémnym objemom svojho hrudníka. To však nebolo všetko, čo ju robilo nesporne veľmi zaujímavým objektom pozorovanie nielen pre Ginette a Denisa, ale aj pre mnohých domorodcov, ktorí sa na ňu zvedavo zadívali a potom, keď už okolo nej prešli, tak sa za ňou otáčali. Mala okolo 35 rokov a bola veľmi nevkusne a rómsky prepestro oblečená.

Postávala už niekoľko minút na jednom mieste a pôsobila dosť bezmocne. Skupinka černochov, ktorá ešte pred chvíľkou bola predmetom skúmania Denisa, si svoju čiernu sestru vôbec nevšímala, hoci im bolo jasné, že by potrebovala vysvetlenie. 

Denis to prekvapene zaregistroval:

„Všimla si si, že tí čierni chlapíci nemajú najmenší záujem, aby pre svoju súkmeňovkyňu niečo urobili?“

„Asi to nevieš, ale africkí černosi neznášajú svojich amerických čiernych bratov. Z ich pohľadu celkom stratili svoj pôvodný charakter a sa poamerikanizovali a sa na nich pozerajú zvysoka.“

Muž, ktorý sa čiernej Američanke prihovoril a ponúkol jej pomoc, bol zrejme Lisabončan, lebo najprv skúsil s ňou hovoriť portugalsky, ale keď zistil, že ho nerozumie, tak pokračoval v angličtine. Bol úplne jej telesným protikladom. Malý rastom – nemal viac ako 160 centimetrov - a  bol chudučký a vycivený. Už po chvíľke sa rozprávali tak dôverne, ako keby boli starí známi,

Keď sa už pobrali smerom k Rossiu a malý Lisabončan jej galantne ponúkol rameno, tak vyzerali nie ako muž a žena, ale ako matka, ktorá kráča so svojím malým synom a ten je zavesený na jej obrovskom  ramene.

Ginette a Denis sa chvíľu za nimi pozerali a ked si vymenili úsmevy, tak sa vydali na cestu ďalej mestom, ktoré ich čoraz viac fascinovalo a si ich podmaňovalo.

Doobedie strávili v Baixe, známej obchodnej štvrti Lisabonu, kde bolo veľa luxusných obchodov a obchodných domov pre tých, ktorí mali plné peňaženky. Zároveň ale takmer na každom kroku bolo možné pozorovať chudobu a úbohosť. Všade boli aj žobrajúci muži a ženy, ktorí prosili o milodary a Ginette veľakrát otvárala svoju peňaženku.

+ + + + + + + + + + + + +

pokračovanie nasleduje