Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 151. pokračovanie

10.08.2016 23:19

Denis otvoril okno, vytiahol rolety a slnko, ktoré sa už vznášalo nad impozantnou pevnosťou San Jorge, okamžite zaplavilo celú miestnosť žiarivým dychom svojej prítomnosti.

Chvíľu nehybne zotrval v okne, pozorujúc pestrú zmes ľudí pohybujúcich sa všetkými smermi a snažil  sa nakrátko identifikovať s niektorým z nich, ktorého pár sekúnd sledoval a premýšľal, kam asi ide, za akými cieľmi a čo môže byť jeho povolanie.

V tom momente si odrazu uvedomil, aké je to fascinujúce byť všade doma, všade vo svete a mať pocit, že vo všetkom cudzom  a inom človek môže nájsť zároveň aj seba samého.

Pociťoval, že sa v ňom zmenilo niečo podstatné na niečo, čím neoplýva veľa ľudí. Dostal sa do takého vnútorného stavu, že sa najviac cítil doma tam, kde nebol doma a že najmenej by sa cítil doma tam, kde bol doma, lebo sa tam narodil a vyrastal.

Vo svojej vlasti, na malom Slovensku, mal už ako dieťa stiesňujúci pocit, že jeho túžba po diaľavách a po cudzích neznámych

krajinách a cudzích kultúrach sa nikdy nenaplní. Západ bol akoby odrezaný od Československa a jeho hranice tým smerom takmer nepriepustné. Aj preto hľadal kontakt a spojenie s hviezdami, aby aspoň tak prekabátil hranice medzi Slovenskom a svetom na Západe. A hviezdy a ich poznanie mu dali nesmierne veľa. Ich prostredníctvom napokon predsa len prekonal aj tie nepriepustné hranice na zemi, keď sa stal astronómom a smel vycestovať z komunistickej klietky.

Po raňajkách sa vybrali do ulíc mesta, aby čo najviac z neho spoznali. Na prechode z námestia Figueira na námestie Rossio ich zaujala skupina černochov, ktorí tam postávali a veľmi temperamentne gestikulovali a sa hlasno rozprávali.

Chvíľu ich pozorovali a Ginette odrazu prekvapene zvýskla a potiahla Denisa za ruku:

„Povedz mi, koľkých černochov tam vidíš?“

„To ma skúšaš, či viem napočítať do deväť? Alebo to malo nejaký iný zmysel, keď sa ma na to pýtaš?“

Zasmial sa Denis a pozeral spýtavo na svoju atraktívnu manželku.

„Presne tak, drahý môj, lebo sa mýliš. Tam je totiž desať černochov.

pokračovanie nasleduje