Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 146. pokračovanie

Bola už neskorá večerná hodina, keď opúšťali po skvelom kultúrnom i kulinárskom zážitku fádo-lokál. Kráčali držiac sa za ruky domov, do hotela. Mali povznesenú náladu, aj keď boli ľuďmi šťastia, ktorí mali vždy skvelú náladu, keď boli spolu a ktorým osud doprial a či určil, že sa našli ako dve bytosti, ktoré voči sebe pociťovali WAHRE LIEBE – opravdivú a bytostnú lásku, v ktorej sa milovali vrúcne a jedinečným spôsobom dve identické duše.

Ginette začala filozovať:

„Láska, po tomto nádhernom zažitku som toho názoru, že to podstatné na Portugalsku, čo ho výstižne charakterizuje, sú dve veci,.....“

„Len dvoma aspektami chceš vystihnút túto nádhernú a výnimočnú krajinu,....“

„Neprerušuj moju malú prednášku, ma cherie - môj miláčik - nechaj ma vyrečniť“, zasmiala sa Ginette a dala mu dlhý bozk na pery, ktorý rozochvel jeho srdce, „samozrejme, že do toho nemôžem a nechcem zahrnúť aj aspekty skvelej geografie a panoramatickej krásy tejto krajiny. Ide mi o niečo iné a tak počúvaj.

Prvou vecou je nesporný fakt, že podstata Portugalska a jeho ľudí je pevne zapustená a zakorenená vo fáde. Ak fádo dokážeš ako prišelec do tejto krajiny, alebo ako cudzí návštevník, bytostne precítiťa aj naplno obsiahnuť, tak si prenikol až do hĺbok duše tohto zváštneho národa a potom si môžeš byť istý, že možeš mať za priateľa každého Portugalčana.“

„Hm, máš pravdu, milovaná, vykreslila si to veľmi dobre psychologicky. Máš veľký zmysel pre psychológiu fáda a pre jeho vládu nad portugalskou dušou, ktorá okamžite pri jeho tónoch rezonuje s jeho vnútornou podstatou, ktorou je sentimentálna clivota, ale zároveň aj nádej na prebudenie a udržanie dobra v ľuďoch. A druhou vecou je čo?“

„Tým je niečo, čo ti určite nie je známe. Si síce skvelý prírodovedec a ešte aj všeličo iné, ale osobnosťami Portugalska si sa nikdy nezaoberal. Psychológia osobností je môj rezort.

Takže pokračujem. Druhou vecou je Európanom len málo známa postava – skvelá osobnosť básnika, spisovateľa a zároveň aj odvážneho dobrodruha, Luisa Vaz de Camoesa. Pre Portugalčanov je takou významnou osobnosťou, ako je pre Nemcov Goethe.

Fádo a Camoes súvisia spolu neobyčajne úzko, pričom však pre nezasväteného nemajú vôbec nič spoločné. Melódie fáda totiž stelesňujú predovšetkým tú časť portugalskej duše, ktorá úpenlivo prosí o oslobodenia sa a o odtrhnutie sa od tých dávnych tradícií, ktoré vznikli ako odozva na slávne objaviteľské úspechy stredovekých portugalských moreplavcov. Práve tieto udalosti opisuje Camoes priam nenapodobniteľným, len jemu vlastným literárnym spôsobom, pričom pre Portugalsko znamenali v konečnom ich dôsledku mnoho tragického a bolestného.

pokračovanie nasleduje