Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 145. pokračovanie

Pobrali sa ďalej a už za malú chvíľu sa ocitli na rohu, kde ústila úzka krátka ulička a tam bol fádo-lokál, ktorý Denis objavil. Vstupné bolo dosť vysoké, až 150 francúzskych frankov – Ginette vždy všetko prepočítala na svoju menu – ale v tom bola už aj večera. Lokál nebol veľmi veľký, ale pôsobil útulne a svojrázne. Steny boli bohato obložené drevom a obsluhujúci personál bol neobyčajne milý a prívetivý. Vládla tam jedinečná fádo-atmosféra a keď Ginette privolala čašníka dokonca v jeho materinskom jazyku – pre Denisove uši neveľmi ľúbozvučnej portugalčine: „Faz favor, serve esta mesa? Queriamos comer alguna coisa, tenemos cheio fame – prosím , obsluhujete pri tomto stole? Chceme niečo jesť, máme veľký hlad“, tak by jej bol k ich stolu náhliaci sa muž od samej pozornosti a úslužnosti položil na dlaň azda aj vlastné srdce.

Ako aperitív objednala Ginette portské víno, ako polievku caldo verde, čo bola výborná kapustová polievka so zemiakmi a klobásou. Ďalším chodom bola pesca, ryba. Nasledovalo bravčové s mušlami vo víne. Ako nápoj si objednali vino branco, biele portugalské víno. Keď sa kráľovsky najedli a mali pocit, že by sa do nich už nezmestil ani kúsoček z ničoho, tak prišiel k nim ich úslužný čašník a naliehavo ich prosil, aby si objednali ešte nejaký zákusok, že ich lokál je známy skvelými zákuskami. Keď odmietli s tým, že už nevládzu, tak vystrúhal na nich takú nešťastnú tvár, že sa museli nad ním zľutovať a objednali si tortu, ktorú im dôkladne ospieval.

Portugalci majú veľkú slabosť pre sladké maškrty a obed či večera by neboli kompletné a skvelé, keby ich neukončili výborným zákuskom.

Počas dlhej večere užívali nádherné piesne a hudbu fáda. Spevák, asi štyridsiatnik, tmavovlasý muž peknej tváre, s neuveriteľne mäkkým, zamatovým hlasom, spieval s veľkým precítením melódie, aké Denis ešte nikdy v živote nepočul. Okamžite sa mu zapáčili a nechal sa nimi úplne unášať, pričom nevedomky privrel oči.

Fádo znamená pre Portugalčanov nesmierne veľa, dokonca viac ako pre Španielov flamengo. Sú to ale dva absolútne rôzne hudobné žánre. Flamengo je prastarý tradičný španielsky tanec, cigánskeho pôvodu a pozná ho takmer každý, aj ďaleko mimo Španielska. Fádo nie je ani zďaleka také známe a dokonca väčšina cudzincov, ktorí boli v Portugalsku, sa o ňom nič nedozvedeli. Slovo fádo značí osud.

Jeho skutočný význam je však oveľa hlbší a rozsiahlejší, ako ho toto slovo dokáže vyjadriť. Fádo v celom svojom rozsahu vyjadruje a interpretuje isté, veľmi komplexné štruktúry portugalskej duše, ktoré sú niečím špecificky len portugalským.

Hudba fádo je zrkadlom  duše portugalského národa. Každý, kto precestoval mnoho krajín a spoznal ich folklóry, tak vie veľmi dobre, ako ťažko sa preniká do najvnútornejších hĺbok života iných národov a iných kultúr. Možno povedať, že fádo a duša Portugalčna sú svojím spôsobom jedno a to isté. Akonáhle zaznie hudba fádo, tak sa portugalská duša dokonale otvorí a vpustí jej zvuky do každého svojho „póru“.

pokračovanie nasleduje