Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 130. pokračovanie

“To potom ale znamená, aspoň tak to pre mňa vyplýva z toho čo si povedal", prerušil ho Denis a pokračoval:

"že Descartes negatívne ovplyvnil svojou dedukčnou logikou medicínu, a to napriek tomu, že sám nebol lekárom, ale filozofom a prírodovedcom."       

"Máš pravdu", súhlasne prikývol Vlado:

"Descartes bol nesporne veľkou autoritou stredovekého filozofického myslenia. Jeho logika však vytvorila veľkú bariéru medzi chápaním tela a vnímaním psychy. A tak možno hovoriť o carteziánskej bariére, ktorá veľmi negatívne ovplyvnila vyšetrovaciu diagnostiku i metódy liečenia. 

Táto bariéra spôsobila, že lekári liečili úplne izolovane len telo a o dušu sa vôbec nestarali. Na druhej strane, psychológovia a psychiatri zas liečili, tiež úplne izolovane od tela, len dušu. 

Bariéra Descarta bola v medicíne prítomná ešte aj v 19. storočí a dokonca aj v 20. storočí. A pravdu povediac pôsobí v nej ešte tu a tam aj v súčasnosti.

Moderná medicína 19. a 20 storočia liečila pri ochorení neraz až groteskne a nezmyselne len symptómy chorôb a nie ich skutočné príčiny, ktoré boli uložené v hĺbkach štruktúr ľudskej psychy. 

Priepasť, ktorá sa tak medzi telom a duchom čoraz viac prehlbovala, bola a je zodpovedná za to, že väčšina rôznych ťažkých ochorení ostala medicínou neporozumená a preto nevyliečená a či neliečiteľná. Práve v tejto izolácii ducha a tela je treba vidieť dôvod, prečo lekárska veda ešte dodnes nebola schopná plne obsiahnuť a chápať veľký význam stresov, strachu, depresií a vôbec všetkých nestabilných psychických stavov pre vznik rôznych chorôb.

Podľa mňa je predovšetkým negatívny stres príčinou mnohých ochorení. V dôsledku takého stresu prichádza potom v organizme okrem iného najmä k ovplyvneniu imunitnej reakcie. Existuje napríklad istý medicínsky model, ktorý dokazuje závislosť imunitnej reakcie od centrálneho nervového systému.

pokračovanie nasleduje