Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 13. pokračovanie

   "Ginette, som dojatý a prekvapený z tvojho dôkazu lásky a hoci som cítil od prvých chvíľ po našom stretnutí, že si predstavujem takú partnerku pre život ako si ty, tak som nečakal, že mi tak rýchlo prejavíš svoju túžbu po tom, aby sme naše životy navždy spojili. Predpokladal som, že ma podrobíš dlhšej skúške a že budeš so mnou ešte trochu experimentovať, kým sa rozhodneš. Máš predsa veľký zmysel pre experimenty", povedal s nádychom dvojzmyselnosti a keď mladá žena na to nič nepovedala, pokračoval:

   "Ostáva mi dodať, že si ma predbehla v tom, čo som chcel urobiť aj ja, hoci o niečo neskôr ako ty. Chcel som ešte trochu počkať, aby si ma mohla lepšie spoznať, aby si si nemyslela, že to robím prípadne aj z vypočítavosti a využívam to ako možnosť ostať na Západe. Bola by to predsa skvelá príležitosť pre človeka z Východu - môcť sa priženiť do majetnej francúzskej rodiny a dostať aj takú krásnu ženu, akou si ty."

    "Cheri, Denis", povedala veľmi nežne a súčasne aj s dojatosťou v hlase a pokračovala:

      "Vedela som veľmi rýchlo po našom zoznámení, že si v každom ohľade čestný a korektný muž a po tom, ako sme sa zblížili, som myslela aj na to, čo si práve povedal - som veľmi dobrá psychologička - a preto som sama prišla s touto iniciatívou a požiadala ťa o to, aby si ostal pri mne navždy. Cítila som, že som neriskovala týmto krokom ani tvoju nevôľu a že ťa tak ani neprivediem do rozpakov s ohľadom na to, že muži z Východu sú veľmi patriarchálne založení a je pre nich nepredstaviteľné, aby ich žena požiadala o ruku, alebo, aby ich prvá vyzvala k sexu. 

   Od začiatku mi bolo jasné, že tvoj intelektuálny horizont je taký široký, že si veľmi flexibilný a nezotrvávaš zakotvený v patriarchálnych dogmách mužov tvojej vlasti a že máš veľký zmysel dokázať vidieť veci aj pod iným zorným uhlom, ako to predpisuje tradičná morálka Slovanov. Ak sa mi nejaký muž páči , nemám najmenší problém dať mu to prvá najavo."

    "Milovaná žena, nič si neželám tak veľmi, ako spojiť môj  život s tvojím", povedal Denis, vzal ju do náručia a ich telá splynuli v náruživom objatí a súčasne ich premkol intenzívny pocit slastného vnútorného ztavenia ich duší. Zotrvali tak niekoľko minút, potom sa vrátilli k autu a vydali sa na cestu do Louvru a do jeho veľkolepej záhrady Jardin des Tuileries.    

    "Drahý môj, teraz sa už vôbec nemusíme ponáhľať s prehliadkou Paríža. Už ti neujde nič, na všetko budeme mať veľa času a ty sa už možeš pokladať za Parížana", povedala s úsmevom Ginette.

    "Máš pravdu. Ale pre mňa to celé je ako sen a nikdy som nemyslel, že to môže byť pre muža z Východu, ako som ja, také jednoduché a z jedného momentu na druhý sa stať Parížanom."

    "Cheri, pre teba to celé bude ešte o niečo jednoduchšie. Ako mladý a napriek tomu už skvelý astronóm, tu dostaneš okamžite aj zamestnanie. A samozrejme, že Jean ti bude v prípade potreby v tom nápomocný. Mimochodom, volám otca i matku len ich krstným menom. Bývať máš kde - môj byt sa na teba už teší a všetky ostatné formality s tunajšími úradmi vybavíme spolu. Dáš si z domu poslať všetky osobné dokumenty, necháme ich preložiť a overiť a následne môžeme mať svadbu. Som si istá, že za niekoľko týždňov sa môžem volať Ginette Čarnecký, alebo ak chceš, môžeš prijať moje meno ty a bude z teba monsieur Denis Brissard. Znelo by to veľmi nádherne. Okrem toho naše meno patrí k najzvučnejším francúzskym menám, a to tak foneticky, ako aj významom jeho dávnej rodovej tradície.

    To dodávam len preto, aby si vedel aké významné meno môžeš nosiť", zakončila Ginette a v očiach jej zablýskali ohníčky jemnej irónie, ktoré naznačovali veľkú zvedavosť na reakciu muža, ktorého ženou sa chcela stať.“

    "Skutočne sa ti veľmi darí ma prekvapovať v každom smere a ak by som sa riadil našou slovanskou patriarchálnou tradíciou, musel by som mať dojem, že z nás dvoch si viac mužom ty než ja", 

    rozosmial sa Denis a rozhodil naširoko ruky v predstieranej bezmocnosti. Potom pokračoval:

    "Neber to ako prejav mužskej konzervatívnosti, ale radšej si ponechám moje meno. Slúžilo mi dobre dlhé roky a ja som mu tiež nerobil hanbu, a tak by nám obom bolo veľmi lúto, ak by sme sa mali navždy rozlúčiť. Čo sa týka našej svadby, tak si myslím, že to nie je pre žiadneho z nás veľmi dôležité ju čím skôr zrealizovať. Dôležité je len to, čo vzájomne k sebe pociťujeme. Viem, že si svojím návrhom myslela viac na mňa ako na seba a že si mi chcela dať istú záruku. Pre mňa je však najväčšou zárukou tvoja láska, ktorú cítim z každého tvojho pohľadu, z každého tvojho bozku a doslova z každého tvojho výdychu."

    "Milovaný Denis, vidím, že si ma spoznal a obsiahol tak dokonale, a to za veľmi krátky čas, ako dosiaľ nikto z mužov, ktorých som poznala. Pre mňa je svadba absolútne nedôležitou záležitosťou. Ak niekoho naozaj milujem a aj on mňa, tak  s ním ostanem navžy, a to aj bez sobáša a obrúčky. Ale v tomto prípade by to bolo pre teba predsa len výhodné, aby sme mali aj sobáš, a to z toho dôvodu, že ako cudzinec, ktorý sa oženil s Francúzkou, dostaneš veľmi rýchlo francúzske občianstvo."

pokračovanie nasleduje