Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 122. pokračovanie

Na začiatku kontaktu s novými známymi Ginette zásadne vždy prenechala iniciatívu v rozhovore len im. Chcela z nich dostať čo najviac informácií a dať im čo najmenej informácií o sebe. Samozrejme, že to fungovalo len vtedy, ak si získala ich dôveru. A to ako veľmi dobrá psychologička ovládala skvele. Vedela presne, ako sa  ľahko a rýchlo otvárajú srdcia ľudí. Dokázalo to rovnako dobre so ženami, ako aj s mužmi.

V takých situáciách boli jej obľúbenou korisťou patriarchálne a dôležito sa dávajúci muži. U nich mala veľké plus už v tom, že ako atraktívna a šarmantná žena si hneď získala ich záujem a obdiv a prebudila aj ich dobyvateľské chúťky. Spočiatku ich nechávala v tom, že je nimi unesená a že priam visí na ich perách, lebo to, čo rozprávajú, je  pre ňu neodolaľne fascinujúce. Jej siete takto boli okamžite a úspešne rozhodené.

Potom však vo vhodnom okamihu na nich nečakane zaútočila svojím skvelým intelektom a veľkí patriarchovia boli odrazu zahnaní do obrany a nestačili sa obracať pod prívalom jej argumentatívnych slov. Bolo na nich vidieť údiv a zarazanie, lebo nečakali vôbec, že v takej krásnej ženskej hlave sa môže ukrývať aj toľko intelektuálnej múdrosti.  Ginette ale nikdy svoje verbálne útoky neviedla tak, aby nimi niekoho urážala a vždy útočila s neodolateľným úsmevom a s pôvabom svojej ženskej lascívnosti, takže ani ten najväčší patriarcha sa na ňu nemohol nahnevať, ale ostal naďalej zamotaný v sieti jej atraktívnosti a verbálnej pohotovosti. Preto aj keď neraz nejakému silnému patriarchovi pristrihla jeho kohúti hrebienok, tak sa neurazil, ale veľmi rád ostal aj potom v jej spoločnoti.

Vlado ale rozhodne nebol žiadnym vyslovene len mužským kohútom, s veľmi vyčnievajúcim hrebienkom, lebo bol predovšetkým múdrym inteligentným človkom a dokázal pozitívne spracovať jej ironickú výpoveď a s galantným úsmevom sa ospravedlnil:

„Ak som sa zle vyjadril, prípadne sa ti nepáčil tón môjho hlasu, tak prosím o prepáčenie. Vždy som bol mužom, ktorý uznával ženskú múdrosť.“

Z hrdla Ginette zaznel jej neodolateľne zvonivý a uchu neobyčajne príjemný smiech:

„Už vopred ti bolo odpustené, lebo veď nebolo nič na odpustenie z mojej strany. Rada rozdávam verbálne údery a nemám ani najmenší problém prijať a akceptovať podobné a či odvetné údery.“

Vlado sa potešene usmial a Ginette hneď pokračovala:

„Je ale naozaj veľkou škodou pre obe pohlavia, že len málo mužov sa dokážu voči ženám chovať ako skutoční a tolerantní partneri, ktorí ich berú vždy vážne, a tak umožňujú rozlety spútaného ženského ducha, ktorý ešte stále trpí pod jarmom patriarchátu.“

pokračovanie nasleduje