Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 111. pokračovanie

„Hm, teraz mi to trochu svitá v hlave ohľadne tej synchronicity. Spomínam si, že Pauli hľadal ako fyzik ukrytú neviditeľnú jednotu a spojitosť všetkých elementárnych častičiek a táto bola podľa jeho úvah obsiahnutá v abstraktných symetriách prírody", poznamenal Denis.

"To ma prekvapuje a je to neuveriteľné, v akých novodobých moderných súvislostiach je možné vidieť náš prastarý delfsky orakel", povedala vzrušene Anastázia a pokračovala:

"Priznám sa, že som o takýchto veciach ešte nikdy nič nepočula a rada by som sa o tom dozvedela trochu viac i keď sa zdajú byť komplikované, lebo sa týkajú zároveň psychológie i fyziky, a to sú neobyčajne náročné disciplíny."

"Dobre", ozvala sa Ginette a povedala:

"Psychologický aspekt tohto neobyčajného fenoménu sa vám pokúsim priblížiť ja a jeho fyzikálnu časť prenechám Denisovi, aby k nej niečo vysvetlujúce povedal.

Takže začnem tým, že synchronicity sa v našom živote vyskytujú oveľa častejšie, ako by sa to zdalo. Dokonca možno tvrdiť, že sú všednými udalosťami. Vo veľkej väčšine ich však nezbadáme a neregistrujeme a keď predsa, tak tieto udalosti považujeme za náhodu. Ilustrujem to na príklade dvoch udalostí, v ktorých sa prejavil fenomén synchronicity. 

Istý človek žije v meste X a jednej noci padne v jeho spálni obraz zo steny, a to bez zjavnej vonkajšej príčiny. V tom istom momente - ako sa to neskôr potvrdí - zomrie v meste Y na inom konci sveta jeho matka. 

Druhý príklad - dvaja vedci, ktorí o sebe nič nevedia a žijú, každý v inom štáte, postulujú súčasne tú istú prevratnú vedeckú hypotézu.

Jung vychádzal z toho, že isté udalosti, ktoré sa odohrávajú hoci aj vo veľkej vzájomnej vzdialenosti, môžu odbiehať paralelne, teda súčasne a bez zjavnej kauzálnej príčiny, majú, lepšie povedané, musia mať nejaký ´spoločný impulz´, ktorý ich iniciuje v tom istom momente. Tento impulz leží veľmi hlboko pod úrovňou, ktorá je dostupná našim zmyslom, kde vládne zákon kauzality a kde dynamika diania má len mechanicko-fyzikálne príčiny.

Jung sa domnieval, že mimoriadne intenzívne aktivovanie energie, ktoré sa odohráva v hĺbkach našej psychy, spôsobí za istých okolností adekvátne energetické aktivity vo fyzikálnom svete. V zmysle tejto jeho hypotézy sa potom dejú udalosti súvisiace s fenoménom synchronicity predovšetkým vtedy, keď isté kompaktné, veľmi silné, spolu súvisiace energie z hĺbok psychy opúšťajú jej nevedomé štruktúry a preniknú do vedomia. To sú momenty, keď si človek uvedomuje, že niečo v ňom dozrelo k niečomu novému, čo ho privedie k novému prevratnému poznatku, prípadne k novej, významnej zmene v jeho živote.

Preto sú synchronicity takmer vždy naviazané na fázy markantných premien v živote dotyčného, ako je úmrtie, zrod, nová láska, intenzívna tvorivá práca vo vede, technike, a podobne.

Početné príklady vzniku takýchto spúšťacích psychických energií zistil Jung u typu ľudí, ktorých nazval hráčmi. Jungovi hráči sa často dostávajú do situácií, kedy sú podvedome nútení mobilizovať svoje nevedomé psychické energie tak intenzívne, že vyvolávajú udalosti synchronicity."

pokračovanie nasleduje