Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 110. pokračovanie

„Azda nie nič, čo by sa človek chcel tak naliehavo dozvedieť, ako svoju budúcnosť a budúcnosť tých, na ktorých mu záleží." 

Povedala zamyslene Ginette a premýšľala nahlas ďalej:

"Toto zvláštne miesto, delfský orakel, ma núti k premýšľaniu nad niečim a mi nedá, aby som sa nezmienila o najzáhadnejšom a najfascinujúcejšom orakli, aký je ľudstvu známy - o prastarej čínskej knihe proroctiev, o I ging. 

Hovoria jej kniha premien. Veľmi si ju cenil aj taký významný psychológ, akým bol Carl Gustav Jung. Bola to práve táto kniha, ktorá ho veľmi ovplyvnila pri postulovaní jeho známej hypotézy o synchronicite. Pod synchronicitou chápal Jung súčasný výskyt kauzálne nesúvisiacich udalosti, ktoré napokon ale vždy ukázali prekvapujúci súvis.  

Jung tvrdil, že poznatky a vedomosti, ktoré obsahuje I ging, vôbec nespočívajú na princípe kauzality, tak ako s ňou operuje západá kultúra, ale na úplne inom princípe, na ktorý Západ nemá žiadne pomenovanie a ani ho nevie definovať. Západu bol úplne neznámy a Jung ho pomenoval princípom synchronicity.

Jeho vlastné práce v oblasti psychológie nevedomých a podvedomých procesov, s ktorými sa zaoberal už veľa rokov predtým, ako prišiel do kontaktu s I ging, ho nútili hľadať ich interpretáciu a formuláciu pomocou iných vysvetlení danej problematiky, lebo kauzálny mechanický princíp tam celkom zlyhával."

Denis sa zatváril veľmi prekvapene, keď počul od Ginette jej krátku zmienku o synchronicite a povedal:

"Toto je pre mňa nesmierne zaujímavé. Nevedel som, že týmto problémom sa zaoberal už relatívne dávno aj psychológ Jung. Poznám totiž istého známeho anglického fyzika, ktorý sa v súčasnosti zaoberá touto problematikou, ale z pohľadu fyziky. Vychádza pritom z niektorých znamenitých prác, renomovaného, už mŕtveho fyzika , Wolfganga Pauliho."

Tentoraz sa zrkadlilo veľké prekvapenie v pekných očiach Francúzky. Dodala:

"To všetko sa uzatvára do zvláštneho logickeho kruhu. Asi nevieš, môj milovaný Denis, ale Pauli a Jung boli spriateleni, a to veľmi úzko. Pauli mal svojho času veľké osobné problémy a bol veľmi blízko zrútenia sa. Na odporúčanie istého známeho navštívil Junga ako pacient v jeho lekárskej praxi. Jung Paulimu pomohol sa psychicky úplne zotaviť. V rámci priateľstva, ktoré takto vzniklo, sa dostali pri rozhovoroch aj k synchronicite a Pauli povzbudil Junga pri jeho výskumoch tohoto fenoménu a opísal a vysvetlil mu aj niektoré jej fyzikálne aspekty."

pokračovanie nasleduje