Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 108. pokračovanie

Starí Gréci vedeli veľmi dobre, prečo si zvolili práve toto miesto jedinečnej prírodnej scenérie za sídlo svojho najdôležitejšieho a najposvätnejšieho orakelu (veštiarne) – orakelu boha Apolla. Boli si plne vedomí jeho neodolateľnej fascinácie a výraznej prírodnej mystiky.

Delfi boli zároveň aj religióznym centrom klasického Grécka a ovplyvňovali a riadili jeho osudy, ale aj jeho jednotlivých občanov, viac ako jedno celé tisícročie . Bolo to najväčšie najväčšie a najimpozantnejšie náboženské centrum a zároveň aj najnavštevovanejšie pútne miesto celého antického sveta. Delfi znamenali pre ľudí Antiky práve toľko, ako dnes pre katolíkov znamená Vatikán.

Keď boh Apollon „zostúpil“ niekedy na prelome siedmeho a šiesteho storočia pr. n. l. z výšin Parnasu do Delfi, tak toto miesto malo už v tom čase mnoho storočí kultový a religiózny charakter. Uctievali ho už aj dávni Achájci a Dórovia – predkovia antických Grékov. A ešte pred ich príchodom do Atiky vládli na tom mieste pra-prastaré matriarchálne božstvá. To je svedectvom toho, že vtedajšia spoločnosť bola založená na výrazných matriarchálnych štruktúrach. Tie povalil až príchod Achájcov a s nimi padla aj moc matriachálnych bohýň.

Starý grécky mýtos, ktorý to reflektuje, hovorí, že drakaina (ženská dračica) , chápana ako dcéra bohyne  Gaje, matke všetkých vecí, žila pri jednom delfskom prameni a strážila toto posvätné miesto. Tejto drakaine zverila do opatery bohyňa Hera svojho syna Tyfona, ktorý bol nesmierne divý a ukrutný.

V jednom nestráženom okamihu, keď drakaina zmožená množstvom povinností, jedného horúcho dňa si popoludní zdriemla, tak to využil Apollon a v neľútostnom boji Tyfona zabil. Zasiahol ho smrtľne svojím šípom a nechal ho v horúčave, blízko potoka menom Pythein, zhniť. Miesto, kde sa tak stalo, dostalo názov Pytho a boh Apollon sa preto nazýva aj Pythios.

Moc bohyne Gaje a jej prítomnosť v Delfi bola prejavom a dôkazom existencie matriarchálneho spoločenského poriadku, ktorý vládol v Atike pred Achájcami a Dórmi. Zabitie jej syna  symbolizuje postupný prechod z matriarchálnej do patriarchálnej spoločnosti. Samotná bohyňa Gaja ale prežila tento uzurpátorský vzostup mužskej moci, avšak z vrcholu vlády musela ustúpiť do pozadia – ako menej dôležité božstvo.

pokračovanie nasleduje