Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 105. pokračovanie

Bitka pri Maratóne vošla do dejín ako jedna z najslávnejších udalostí Atén i Grécka, ale aj Európy. Stala sa pojmom atickej národnej hrdosti a sebadôvery a čo bolo pre Atény najdôležitejšie , tak sa stala aj odrazovým mostíkom pre preniknutie mesta pod Akropolou do čela  politiky vtedajšej Európy.

V bitke na maratónskom poli aténski bojovníci dosiahli skvelé a nikým nečakané víťazstvo na obávanými Peržanmi, a to dokonca napriek tomu, že im Sparta pod zámienkou osláv lokálnych religióznych sviatkov, hanebným a nepochopiteľným spôsobom odmietla pomoc.

Na strane aténskej armády padlo len 160 bojovníkov, kým Peržania stratili viac ako 6 000 mužov.

Padlí Aténčani boli uložení do veľkého, dôstojného spoločného hrobu. Je ho možné navštíviť aj v súčasnosti, lebo grécki archeológovia ho vykopali a sprístupnili verejnosti. Najdené skelety a veľkolepé posmrtné dary boli prenesené do  Národného múzea v hlavnom meste Grécka.

Pri hrobe padlých gréckych hrdinov, ktorí položili životy v boji proti drvivej presile Peržanov, zotrvali krátky čas a následne sa vydali na ďalšiu cestu.

Keď už boli neďaleko Théb, tak Evangelos odrazu odbočil z hlavnej cesty na úzku poľnú cestu, vedúcu k neveľkej dedine, malebne uloženej pod lesnatými nevysokými vrškami.

„Kde nás to vezieš? Čo zamýšľaš, aké prekvapenie nám chystáš?“

Opýtala sa udivene Ginette.

Evangelos s úsmevom povedal:

„Vydrž ešte chvíľu a dočkáš sa rozuzlenia môjho malého prekvapenia pre vás. Parakalo, uromoni – prosím, trpezlivosť.“

O niekoľko minút boli v dedine, kde zastali pred veľkým pekným domom.

„Nech sa páči vystúpiť, priatelia. Prekvapenie na vás už čaká.“

Oznámil im Evangelos a viedol ich do priestranného dvora, cez bránu domu. Na širokom priestranstve, kde bol aj ovocný sad, bolo zhromažených mnoho veselých ľudí. Zaznievala grécka muzika, smiech a hlučná vrava.

Čakalo ich naozaj milé a svojrázne prekvapenie, ktoré im zorganizovali súrodenci Anastázia a Evangelos. Ich dobrý priateľ Kosta, ktorého ho poznali už dlhé roky a ktorý sa vrátil, práve tak ako aj oni, z Československa, do vlasti svojich rodičov, ale už dva roky pred nimi,  sa práve ženil. A tak využili túto príležitosť a priviedli ich k nemu, aby zažili originálnu tradičnú grécku svadbu.

pokračovanie nasleduje