Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 104. pokračovanie

Na takéto výsostné postavenie a veľkú váženosť Atén všade v Helade bola veľmi žiarlivá Sparta, ktorá bola extrémnym protikladom mesta, ktoré si nesmierne cenilo múdrosť svojich skvelých mudrcov a filozofov. Sparta sa v tomto smere nemohla a ani nechcela porovnávať s Aténami. Sparta sa pokladala za prvé a najvýznamnejšie mesto Grécka a bola hrdá na svojich vojakov a na ich neprekonateľné vojenské „umenie“. A ako chcel osud, tak to bola práve Sparta, ktorá brutálne ukončila na konci piateho storočia p.n.l. „zlatý vek“ Atén.

V poslednej fáze peloponézskej vojny dobyla mesto pod Akropolou a dala zničiť symbol aténskej moci, „dlhý múr“. K dobru však Sparte musíme pripísať to, že napriek závisti, ktorú voči Aténam pociťovala, mesto po jeho porážke nezničila, lebo mala úctu a rešpekt pred jeho vysokou kultúrou a cenila si jeho vedecké ustanovizne a skvelé umelecké a kultúrne výtvory.

Keď ich už večer unášalo metro z Pirea po dni plnom fascinujúcich zážitkov naspäť do Atén, tak obaja mlčali a ponorení do seba retrospektívne užívali znova pred vnútorným zrakom všetky skvelé a bohaté dojmy, ktorými ich Pireus tak úžasne obdaril.

Ich pobyt sa v Grécku pomaly blížil ku koncu. O dva dni mali odletieť krátko po obede z aténskeho letiska naspäť do Paríža, kde zamýšľali ostať nejaký čas. Denis si plne uvedomoval, aký mal závideniahodný život. Keď práve nebol v nejakej fascinujúcej krajine, tak bol v Paríži, v meste, po ktorom túži každý smrteľník, aby ho niekedy v živote zhliadol.

Bola sobota, ich posledný deň v krajine pod Olympom – už zajtra budú opäť v Paríži. Očakával ich slnečný deň – raňajšie slnko sa pomaly rozbiehalo po svojej každodennej dlhej púti oblohou. Denis a Ginette boli spolu s Anastáziou a Evangelosom v ich aute a viezli sa do Delfi, najznámejšej veštiarne v antickom Grécku. Išli cez Maratón a Théby, kde chceli urobiť krátke zastávky. Boli veselí a tešili sa na krásne zážitky, ktoré ich v ten deň ešte čakali.

Anastázia si pospevovala nejakú grécku ľudovú pesničku a Denis, ktorý sa započúval do jej slov, s prekvapením zistil, že niektoré slová rozumie. Anastázia mu povedala, že pesnička pochádza z okolia Solúna, kde v časoch Byzantskej ríše žili slovanské kmene a vplyv ich dialektov, že je až dodnes badateľný v tamojšom gréckom nárečí.

Cesta do Maratónu im trvala necelú polhodinu. Všetci štyria stáli trochu pohnutí a dojatí na legendárnom a pre Grékov aj posvätnom mieste, kde na rovine, pri morskom brehu porazilo v roku 490 p. n. l. neveľké aténske vojsko mnohonásobnú perzskú presilu veľkokráľa Dareiosa. Anastázia a jej brat tam boli tiež po prvý raz.

pokračovanie nasleduje