Úvodná stránka > Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 1. pokračovanie
Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 1. pokračovanie
11.09.2014 00:09
Putoval už dlhú chvíľu dlhočizným sebastopolským bulvárom a cestou sa zastavoval v hoteloch a penziónoch. Zatiaľ sa nerozhodol pre žiadny. Napokon v jednej priečnej uličke, v blízkosti Les Halles, kde počas stredoveku boli známe parižske trhy, si našiel nocľah v malom lacnom, ale slušne vybavenom hoteli, ktorého majiteľ, menom Jean mal manželku Rusku a prežil s ňou tri roky v Moskve a hovoril rusky lepšie ako Denis. Bol nadšený, že môže rozprávať so svojím hosťom po rusky a hneď mu dokonca ponúkol aj veľkú zľavu.
Mal pre seba ešte celý deň, medzinárodná astronomická konferencia sa začínala až nasledovný deň. Po tom, ako si priniesol zo stanice veci do hotela, sa vybral plný radostného očakávania objavovať mesto. Keď sa opäť ocitol na bulvári De Sebastopol, hodiny ukazovali už deväť. Bulvár končil pri jednom z tridsiatichdvoch mostov, ktoré sa klenuli cez Seinu a prešiel nim do samého srdca mesta. na ostrov Ile de la citá, kde bolo staré kráľovské sídlo - dnes justičný palác - odkiaľ vládli francúzski králi, pokiaľ nebol postavený Louvre. Okolo roku 1190 dal kráľ Filip II. prikaz na stavbu hradu, ktorý bol v priebehu storočí viackrát prestavovaný a rozširovaný, až kym nedostal dnešnú podobu.
Na ostrove bol pred viac ako dvetisíc rokmi založený Paríž. V tom čase tam sídlil keltský kmeň Parigi a ich osada, ktorú si tam vybudovali na strategicky dôležitom mieste, dala neskôr meno metropole svetovej povesti. Denis ostal stáť na ostrove dlhé minúty, úplne očarený architektonickou krásou azda najúchvatnejšej parížskej stavby, svetoznámeho Notre Damu. Okolo neho bolo plno ľudí rôznych rás i národností. Neustále nejakí odchádzali a prichádzali. Takmer všetci mali fotoaparáty, a tak sa zovšadiaľ ozývalo ich cvakanie.
Neďaleko od neho stál mladý japonský pár a na chvíľu im venoval pozornosť. Mladý Japonec, s vlasmi čiernymi ako smola, neustále žiadal svoju partnerku, malú peknú ženu, s veľkými mandlovými očami, aby zaujala nové a nové pózy pred veľkolepým chrámom a zakrátko vyfotil celý film. Denis sa rozhodol, že si tiež urobí dve snímky. Nebol nikdy veľkým priateľom fotografovania - radšej všetko pozoroval a zapamätával si. Hovorieval, že radšej všetko fotografuje len svojím mozgom. Neznášal prehnaný konzumizmus - odporoval jeho životnej filozofii - a lovci fotografických snímok mu pripadali ako ľudia, ktorí nedokážu zachytávať život a jeho tok len vizuálne a pamäťovo a preto si všetko potrebujú niekde uložit a uskladniť . A čím viac, tým lepšie. Denis to vnímal ako neurotické nutkanie.
Pripravil si svoj fotoaparát a začal sa obzerať po niekom, kto by ho odfotografoval pred veľkolepou stavbou Notre-Damu. Už predtým si všimol nápadne atraktívnu mladú ženu, asi dvadsaťpäťročnú štíhlu hnedovlásku, ktorá si ho viackrát premerala svojimi veľkými výraznými očami. Páčila sa mu veľmi a aj teraz bola v jeho blízkosti. Stála neďaleko neho a keď sa obrátil smerom k nej, aj teraz ho pozorovala.
Pozrel sa jej priamo do tváre a ona neodvrátila svoj zrak. Ich pohľady splynuli a na jej tvári pohrával mierny nenápadný úsmev. Ostal na chvíľu zarazený, lebo bol zvyknutý, že Slovenky nedávali tak otvorene najavo , ak cítili sympatie voči nejakému mužovi.
Neváhal však a hneď vykročil k dievčaťu a prihovoril sa mu:
"Excuse me please, mademoiselle", začal svojou dobrou angličtinou a pokračoval: "Som prvý krát v Paríži, pricestoval som len dnes a rád by som mal fotografiu, kde som spolu s touto úžasnou sakrálnou stavbou. Boli by ste taká láskavá a urobila mi jeden obrázok?
Pozrela na neho prívetivo, akoby bola čakala len na to, že ju osloví a vyžiarila na neho očarujúci úsmev. Odpovedala mu angličtinou, zafarbenou typickým šarmantným francúzskym akcentom:
"Oh, yes. I do it with great pleasure. Áno, urobím to s veľkou radosťou."
Keď ho odfotila, dodala s neskrývanou zvedavosťou:
"Zdržíte sa dlhšie v Paríži, monsieur? "
Tón jej hlasu naznačoval, že si veľmi želá, aby dostala súhlasnú odpoveď. Denisovi, pochopiteľne, neunikol zjavný záujem pekného dievčaťa, ale jeho odpoveď znela najprv vecne:
"Neviem si predstaviť, že by niekto, kto je po prvý krát v Paríži, mohol odísť prv, ako ho aspoň trochu bližšie spozná."
Potom už ale veľmi šarmantne dodal:
"A už vonkoncom by nemohol odísť hneď, ak ho osloví taká krásna žena, ako sa to teraz stalo mne. Aj keby som teraz mal Paríž opustiť, neurobil by som to bez toho, aby som neprejavil veľký záujem vás bližšie spoznať a dúfam, že mi k tomu dáte príležitosť."
Tvár mladej pôvabnej ženy vyjadrovala po týchto slovách uspokojenie nad tým, že dosiahla to, čo zamýšľala. Prv však ako stihla odpovedať, sa opäť ozval Denis:
"Dovoľte, aby som sa predstavil. Volám sa Denis Čarnecký, som doktor astrofyziky a pricestoval som len pred niekoľkými hodinami zo Západného Nemecka."
Hnedovláska ho obdarovala čarovným úsmevom a prijala jeho ruku, ktorú jej podával. Ponechal si ju vo svojej a mladá žena neurobila ani najmenší pokus, aby ju stiahla naspäť, len sa uprene zahľadela do jeho tváre. Jej prenikavé nadherne zelené oči mu ešte viac učarovali.
"Podľa mena by som usúdila, že nie ste Nemec, ale Slovan, hoci podľa výzoru by som vás zaradila do severskej rasy, máte v tvári niečo škandinávske. Volám sa Ginette Brissard, som rodená Parížanka a už polroka mám aj ja doktorský titul, na rozdiel od vás ale z psychológie."
Svoju ruku naďalej ponechala v jeho a on to využil na to, aby ju uchopil aj svojou druhou rukou.
"Som Slovák z Bratislavy a nie nejaký Vikinger zo severu," zasmial sa a dodal:
"Dúfam, že som vás tým nesklamal a že neposudzujete mužov podľa toho z akého etnika pochádzjú."
"Samozrejme. že nie, niečo také som nikdy nerobila. Som tolerantný človek a ľudí posudzujem podľa ich charakteru a nie podľa rasy či náboženstva. Ak sa mi nejaký muž páči a osloví ma aj svojou vnútornou bytosťou, tak mi je celkom jedno či je z Bratislavy, Moskvy alebo Paríža."
Denisa veľmi prekvapilo ako dobre vyslovila názvy týchto dvoch slovanských miest, lebo mal skúsenosti s tým, že ľudia zo Západu nedokázali ani na viac pokusov dobre vysloviť meno jeho rodného mesta na Dunaji.
Unesený jej šarmom nadšene pokračoval v rozhovore s touto neobyčajnou Parížankou, ktorá oplývala aj intelektom, ako to už zachytil a na žene si nič tak veľmi necenil ako kombináciu krásy a rozvinutého intelektu:
"Som zvyknutý, že na Západe, nielenže nikto nevie vysloviť názov mesta, odkiaľ pochádzam, ale nikto ani nevie, že existuje aj Slovensko a v ňom národ so svojim vlastným jazykom a ....."
"Teraz sa ale veľmi mýlite, Denis," prerušila ho odrazu v jeho rodnej reči Ginette a slovenský astrofyzik ostal taký zarazený, ako ešte dosiaľ nikdy a povedal, mierne śa pritom zakoktajúc. čo sa mu tiež ešte nestalo, lebo bol skvelým rétorikom:
"To, to,.... to predsa nie je možné! Odkiaľ poznáte tieto slovenské slova? Viete aj viac po slovensky?"
"Milý Denis, musím vám povedať, že naše stretnutie je naozaj neuveriteľná náhoda," pokračovala Ginette síce pomalou opatrnou slovenčinou, ale celkom zrozumiteľnou a Slovák nevychádzal z údivu, ktorý sa v ňom ešte stupňoval. Ginette rozprávala ďalej, ale už po anglicky, lebo tento jazyk ovládala veľmi dobre:
"Viem si predstaviť vaše prekvapenie. Je síce pravdou, že som rodená Francúzka, ale moja stará mama z matkinej strany je Slovenka a druhá, z otcovej strany, je zas Argentínčanka z Buenos Aires. Moja slovenská stará mama sa narodila Orave a jej rodičia prišli niekedy začiatkom storočia za prácou do Francúzska. Bola nápadne peknou ženou a vydala sa za môjho starého otca, ktorý pochádzal z váženej a bohatej parížskej rodiny. Jeho otec bol dobrým priateľom generála Štefánika a jeho prostredníctvom sa aj môj starý otec zaujímal o osudy Slovenska. Stará mama naučila po slovensky moju mamu a ta následne naučila tento ťažký jazyk trochu aj mňa, takže sa ním dokážem aj dohovoriť, hoci len čiastočne."
Po týchto slovách sa udivený Denis rozosmial a nadšene pokyvoval hlavou. Toto nečakané a neobyčajné stretnutie s Parížankou, ktorá mala aj slovenské korene, ho veľmi dojalo a zároveň i naplnilo zvláštnymi pocitmi takto ešte nikdy nezažitej radosti.
