Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 3. pokračovanie

   Teraz stál pred veľkolepým chrámom Notre Dame pred ženou, ktorú poznal len niekoľko málo minút a vedel s istotou, že ho už nikdy viac žiadna iná žena natoľko neočarí ako ona. Preblesklo mu hlavou, že ich stretnutie nie je nijakou náhodou, ale neodvratným osudom - ako astronóm dosiaľ nikdy na niečo osudové neveril - ktorý ho v tomto obrovskom meste priviedol tak rýchlo práve k nej. Opantala všetky jeho zmysly a cítil, že táto neobyčajná žena je jeho osudová láska na celý život. Racionálne si nevedel vysvetliť svoje pocity, ale jasne cítil, že buď Ginette alebo žiadna iná.

                                                    + + + + + + + 

    "Ginette, ženy v mojej vlasti sú celkom iné vo svojom zmýšľaní a konaní ako vy, Francúzky a mnohé z toho, čo je pre vás samozrejmé a prirodzené, sa v mojej vlasti pokladá za nemravné a neslušné. Pre mňa je však každá morálka relatívna a je len dôsledkom sociologických, historických či religióznych aspektov v tej ktorej spoločnosti a tiež aj jej tradícií. Francúzske ženy som dosiaľ poznal len z filmov a kníh a z toho, čo som o nich počul. Ich životný štýl, ich postoj k životu a k mužom ma však veľmi oslovil a sa mi páči. Je mi sympatická aj životná filozofia veľkej Francúzky, Simone de Beauvoir." 

Prv ako mohol pokračovať, vpadla mu do reči nadšene mladá Parižanka:

   "Som veľmi rada, Denis, že ako muž z východnej Európy, kde je konzervativizmus a patriarchalizmus mužov neporovnateľne väčší ako u nás vo Francúzsku, máte také moderné názory. Hneď som mala dojem, že ste veľmi neobyčajný muž, a to nielen preto, že ste výzorom veľmi atraktívny. Priznám sa otvorene, že som naším stretnutím veľmi unesená. Slovensko poznám len z občasného rozprávania mojej starej mami a ste prvým mužom, Slovákom, ktorého mám možnosť spoznať. Musím povedať, že som veľmi pozitívne prekvapená. Nečakala som, že ako muž z východnej Európy. kde je také silné patriarchálne myslenie, máte také tolerantné pohľady na život a na ženy. U nás sa všetko čo pochádza z Východu, veľmi podceňuje. Okrem toho naši muži majú povesť, že sú najkrajší a eroticky najpríťažlivejší. A veria tomu aj takmer všetky Francúzky." 

Pri svojich posledných slovách sa zasmiala a veľavýznamne dodala:

   "Denis, vy ste na mňa ale urobili dojem, že sa im prinajmenšom vyrovnáte. Či vo všetkom, to azda ešte budeme mať príležitosť zistiť."

    To bolo oveľa viac ako od tejto zvodnej Parížanky očakával. Cítil ako sa mu krv v žilách od vzrušenia ešte viac rozprúdila a pokračoval v rozhovore:

    "Určite urobím všetko pre to, aby som vaše očakávanie splnil, a to akékoľvek očakávanie."

    Po tých slovách ju znova uchopil za ruku a pohrával sa s jej štíhlymi dlhými prstami. Ginette sa zrejme páčila táto hra, lebo ju začala sama intenzívne opätovať, čo ešte viac dráždilo jeho vzrušené zmysly.

   "Denis, sľubujem, že dnešný deň v Paríži nikdy nezabudnete," pri tých slovách pevne zovrela jeho ruku a pokračovala:

   "Pred chvíľou som povedala, že vám dôverujem a že  z toho dôvodu vôbec nie je pre mňa dôležité, aby ste mi najprv porozprávali čo vás priviedlo do Paríža, ako aj všetko to, čo sa týka vás. To ale neznamená, že by som teraz na to nebola zvedavá. Práve naopak - som zvedavá na všetko čo s tebou súvisí,.... som zvedavá na celý tvoj život, ako si ho dosiaľ prežil. Vidíš, Denis, aj také sme my Francúzky. Ak je nám nejaký muž sympatický , prejavíme mu to sami, a to bez najmenších zábran a začneme mu hneď aj tykať. Ak teda súhlasíš, budeme si tykať."

    Denisove nadšenie nepoznalo hraníc. Toto krásne dievča, neobyčajne inteligentné, sebavedomé, nádherne otvorené a úplne slobodné vo svojich slovách i v konaní, ho doslova fascinovalo. Cítil sa k nej priťahovaný čoraz viac a mal pocit, že v ňom prebudila vulkán, o akom ani len netušil, že by v ňom mohol hoci len driemať.

    "Drahá Ginette, s najväčšou radosťou prijímam, Badám, že vy Francúzky ste skutočne vo všetkom rýchle a rozhodné. Teraz je však rad na mne, aby som stále za tebou nezaostával v priamosti a rýchlosti. U nás  na Slovensku máme  pri takejto príležitosti jeden milý, svojrázny zvyk."

    Ginette sa na neho spýtavo pozrela a skôr ako stihla niečo povedať Denis ju objal a vtlačil na jej červené a vábne krojené ústa horúci bozk. Cítil ako sa k nemu privinula,  ovinula ruky okolo hrdla a opätovala jeho bozk. Začali sa náruživo bozkávať , celkom zabudnúc na okolie. Prešla dlhá chvíľa, kým sa opäť vrátili do reality a Ginette sa ozvala, pričom jej na perách pohrával šibalský úsmev:

    "Veľmi som užívala tento príjemný slovenský zvyk. Len sa divím, že mi stará mama o ňom nikdy nerozprávala.“

     "Asi preto, lebo ani vo sne nemyslela, že by si to mala vedieť, keďže si nikdy nešla na Slovensko a okrem toho nemohla tušiť, že by si tu, v Paríži niekedy mohla stretnúť Slováka. A naviac ešte takého, s ktorým by si si chcela už po niekoľkých minútach aj potykať. A isto vedela aj to, že aj ty trochu podceňuješ všetko to, čo je z Východu. Dúfam však, že teraz si si už aspoň trochu opravila svoj názor," povedal s mierne ironickým nádychom v hlase.

    Ginette sa nevyjadrila k jeho ostatným slovám, ale položila mu otázku, ktorá len zdôrazňovala veľkú mieru jej slobody a jej priamočiarosti, akou sa Slovenky vôbec nevyznačovali a akú by v žiadnom prípade nepoložili pri prvom stretnuti s mužom, akokoľvek veľmi by sa im aj pačil."

    "Môžeš mi úprimne a pravdivo zodpovedať jednu otázku, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá a potom sa už vydáme na objaviteľskú cestu Parížom. No najprv chcem mať v tej veci celkom jasno."

    Skôr však ako ju stihla položiť, sa ozval Denis:

    "Chcem, aby si vedela, že všetko čo som dosiaľ povedal, bolo úprimne a pravdivé a všetko čo ti ešte poviem, tiež bude pravdivé a úprimné."

    Prepáč mi prosím, nechcela som sa ťa dotknúť a nemysli si, že som v niečom pochybovala o úprimnosti tvojich slov, ale chcela by som vedieť či si ženatý, prípadne či máš nejakú vážnu známosť, aby som mala hneď na začiatku istotu, či chceš so mnou zažiť len malé amorózne dobrodružstvo, niečo na čo by si mohol dlho spomínať ako na krásnu a vášnivú erotickú epiozódu a la parisiana, alebo či mám pripraviť svoje srdce na niečo viac."

    Ginette pri týchto slovách odrazu zvážnela a uprene pozrela do jeho očí. Takú otázku naozaj nečakal. Hoci vôbec nebol namyslený na svoj atraktívny zjav ani na to, že mal úspech u žien, bol jej otázkou skutočne prekvapený, nie však zaskočený. Otázku prijal s veľkým uspokojením, lebo ho veľmil potešilo, ze táto krásna parížska žena ho považuje za viac ako len za krátky flirt. Na druhú stranu si bol plne vedomý faktu, že ich prípadný vzťah by bol spojený s mnohými ťažkosťami a komplikáciami. Žili predsa v dvoch rôznych, úplne protichodných svetoch, ktoré boli rozdelené železnou oponou. Cítil však s absolútnou istotou, že táto žena, ktorú poznal len niekoľko krátkych chvíľ, je hodná akýchkoľvek obetí a zriekaní, ktoré by musel podstúpiť, aby s ňou mohol trvalo žiť pod jednou strechou.

    "Nie som ani ženatý ani nemám žiadnu vážnú známosť. Páčiš sa mi naozaj veľmi a cítim k tebe takú príťažlivosť, akú som dosiaľ nikdy k žiadnej žene ani len náznakom necítil. Ak si bez záväzkov aj ty a máš pre mňa voľné miesto v srdci, tak nám náhoda a či osud ponúkli jedinečnú príležitosť k tomu, aby sme naše cesty spojili do jednej spoločnej cesty. Zamiloval som sa do teba a cítim k tebe takú lásku, akú som dosiaľ nebol schopný cítiť ku žiadnej žene."

   Uchopil jej ruky s napätou vrúcnosťou, pritisol si ich k srdcu a pozeral s veľkou túžbou do jej veľkých, nádherne zelných očí..... Opätovala jeho pohľad a darovala mu nežný úsmev. Pritlčila svoje pery k jeho ústam a dala mu dlhý a vrúcny bozk.

   "Nikdy som nepočula krajšie vyznanie lásky a bolo ich v mojom živote už niekoľko a nikdy som ani jedno nebrala tak vážne a záväzne ako tvoje vyznanie. Odteraz bude Notre-Dame pre mňa tým najúžasnejším miestom na svete, aj keď bol pre mňa vždy niečim mimoriadnym. Aj v mojom srdci sa prebudila a rozhorela láska takou žiarou, aká ma nikdy dosiaľ ešte nespaľovala. “

   V hlase mladej ženy zaznievalo radostné dojatie. Objala ho a bozkala na ústa, On opätoval vášnivo jej bozk a ich ústa sa zas spojili v ďalších dlhotrvajúcich bozkoch. Až po dlhej chvíli sa Ginette jemne vymanila z jeho náruče a povdala:

   "Teraz sa vydáme na cestu mojím mestom, mojím Parížom. A urobím všetko pre to, aby sa toto veľkolepé mesto stalo aj tvojím mestom. Najprv sa vydáme k Tour Eiffel. Odtiaľ uvidíš pred sebou ako na dlani celý Paríž. Môžeme ísť taxikom, alebo ak chceš a vládzeš, peši, pričom cestou môžeme navštíviť niekoľko iných zaujímavých pozoruhodností. Podotýkam však , že je to dosť ďaleko - nejakých sedem kilometrov. V každom prípade cestou určite postretneme nejaký voľný taxik a ak by si bol unavený, budeme ním pokračovať v ceste."

   "Ginette, pre mňa nie je najmenším problémom ísť peši, aj keby to bolo ešte ďalej. Chodievam  po neznámych mestách vždy najradšej prevažne len vlastnými nohami. Veď ako povedal už Herodot, dušu mesta spoznáš najlepšie vtedy, ak ho celé pochodíš peši a nie na koni. Rád by som však vedel, koľko času mi dnes môžeš venovať."

    "Ešte nepracujem nikde a preto o tom, ako naložím s časom, rozhodujem sama. Ako už vieš, pochádzam z bohatej rodiny a u nás sa o peniazoch nikdy nehovorilo. Vždy boli k dispozícii a preto nehrali nijakú rolu. Mám preto šťastie, že nemusím pracovať len pre to, aby som sa uživila. Z toho dôvodu chcem ďalej pokračovať v mojich samostatných štúdiách a veľa pri tom cestovať po svete a spoznávat rúzne kultúry a etniká. Neskôr by som chcela spolupracovať s univezitou Sorbonne."

     "Hm, to sú naozaj skvelé výhliadky do budúcnosti. Narodila si sa skutočne pod šťastnou hviezdou.

Zaujímalo by ma, čo ťa prieviedlo dnes sem, na toto miesto?"

     "Práve som sa vracala domov z autoservisu, kde som zaviezla moje auto, lebo som mala nejaké problémy s ručnou brzdou. Syn majiteľa opravovne ma chcel odviezť domov, ale keď som už nastupovala do jeho auta, odrazu som sa spontánne rozhodla, že v tomto krasnom počasí pôjdem radšej peši smerom k Seine a potom k Notre-Damu. Niečo ma k tomu doslova nútilo. Keď som išla po moste, odrazu som ťa zbadala, ako si mi išiel oproti ty. Bola to náhoda, osud a či karma, ako na ňu veria Indovia, ktora nás nevyhnutne pritiahla k sebe, aby sme ju naplnili? Neviem na to odpoveď. Asi ťa udivuje, že spomínam karmu, ale ako psychologičku ma indická idea karmy veľmi zaujala, lebo nám vysvetluje veľa z toho, na čo nám moderná psychológia nedáva spoľahlivé odpovede. Ak akceptujeme pôsobenie karmy, tak v našom živote sa nič nedeje náhodne, ale všetko zákonite - podľa zákonov karmy. Trochu v tomto duchu postuloval svoju hlbinnú psychológiu aj skvelý švajčiarsky psychológ Karl Gustav Jung, hoci karmu nikde nespomína. Ak ťa takáto téma zaujíma, môžeme sa o nej porozprávať pri obede, na ktorý ťa pozývam."

    "Veľmi rád pozvanie prijímam a samozrejme aj ponúkanu diskusiu. Ale k takzvaným náhodám má čo povedať aj moderná fyzika a vo svete kvantov sa odohrávajú procesy, ktoré sa priečia tomu, čo nazývame zdravý rozum. Ako vidím naše spoločné chvíle budú vzrušujúce aj vtedy, ak sa nebudeme venovať našim emocionálnym pocitom, ktoré jeden pre druhého v sebe už teraz nosíme."

    Po tých slovách sa odmlčal a pozrel dievčaťu upriamene do očí. Ginette jeho pohľad opätovala s nežným úsmevom a objala ho okolo krku. V nasledovnom momente sa ich ústa náruživo spojili v dlhom bozku.

     + + + + + + + + +

pokračovanie nasleduje