Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 88. pokračovanie

    V krčme, ktorá bola v tej istej ulici, ale už celkom blízko centra Plaky, sedeli len mladí ľudia. Evangelos poznamenal, že prevažne sú to študentky a študenti. Denis objednal štyri fľašky piva. Skupina asi desiatich dievčat a mladíkov, sediacich pri jednom stole, pospevovala staré grécke pesničky, ktoré Gréci nazývajú kleftika. Sú to prevažne cigánske piesne a revolučné a bojové piesne gréckeho odboja proti Turkom. Boli to prekrásne a veľmi temperamentné melódie, ktoré išli hneď priamo až do srdca. 

    Súrodenci im prekladali ich slová, ktorých zmysel Ginette z veľkej časti rozumela. Jeden zo študentov, sediaci blízko nich, zachytil, že sú cudzinci a hneď si prišiel k nim prisadnúť a začal sa vypytovať, odkiaľ pochádzajú. Predstavil sa a povedal, že študuje na aténskej  univerzite. Volal sa Dimitrios a pochádzal z Peloponézu, kde voľakedy stálo slávne mesto gréckeho kmeňa bojových Dórov - Sparta. Legendárny archeológ Heinrich Schliemann - objaviteľ bájnej Tróje -  tam vykopal archeologické poklady kultúry dávnych mykénskych kráľov.

   A akoby to bola najprirodzenejšia vec na svete, tak sympatický zhovorčivý Dimitrios, hoci študoval  matematiku a chémiu, mal veľmi dobré znalosti aj o týchto veciach, ako keby bol študentom histórie.

  Keď sa ho Ginette opýtala, či si Gréci myslia, že slávny Homér, prvý bard literatúry, naozaj žil, lebo mnohí znalci literatúry a učenci tvrdia, že je len vybájenou osobou, tak sa mladý muž rozhovoril, ako skutočný znalec histórie:

      "Keby títo vraj učení páni lepšie poznali históriu Grékov, tak potom by tento problém pre nich vôbec neexistoval, lebo by ho boli už dávno vyriešili. Veď predsa národ, ktorý priradil každej rieke i potoku nejakú nymfu a ktorý videl v každej korune stromu satyrov a lesných bôžikov a ktorý za každým prejavom života, za každou kreativitou a za každým výtvorom prírodných síl videl nejakého boha, by nikdy nemohol vybájiť nejakého smrteľníka, ako autora celým svetom obdivovaného diela Ilias a Odyseus. Som si istý, že ak by Homér nebol nikdy žil, tak by starí Gréci boli autorstvo prisúdili niektorému zo svojich významných bohov, prípadne nejakému preslávenému herojovi, ako je Herakles."

     "Myslím si, že jeden z prvých učencov, ktorý po istom dlhom období nedôvery v existenciu Homéra. prebudil novú vieru na neho, bol Heinrich Schliemann",

povedal zamyslene Denis.

      "Áno, aj ja som o tom presvedčený. Schliemann je v každom prípade novým apoštolom Homérovej slávy a svedkom jeho autentickosti. Jeho neotrasiteľná viera na Homérovú existenciu, ako reálne žijúcej osoby, bola nákazlivá aj pre mnohých iných."

       Horlivo podčiarkoval Denisovu tézu mladý matematik. Potom  vrúcne doložil:

       "Bolo obdivuhodné, ako tvrdošijne - napriek všetkému výsmechu a pichľavej irónii najvyšších autorít archeológie - zotrvával na svojom presvedčení, že "mýtickú" Tróju objaví, lebo ju opísal živý Homér, ktorý presne vedel, kde leži a vpísal to aj do svojich veršov, ale len pre toho, kto ich dokázal správne interpretovať. A napokon všetkým dokázal, že Trója nebola výplodom ľudskej fantázie, ale že skutočne existovala, ako tvrdil Homér."

pokračovanie nasleduje