Palestína v časoch Ježiša - 1. časť

Epocha cisára  Augusta, prvého vládcu Rímskej ríše, bola duchovne a intelektuálne neplodná. Síce v nej žili aj veľkí duchovia - najvýznamnejší z nich bol Vergil, ale nepatrili do nej. Boli generáciou predošlého času. Civilizácia Ríma za Augusta sa niesla v znamení extrémneho materializmu a jej svetonázor bol negatívny a konzervatívny. Pre Augusta osobne priniesol život mnoho problémov, zatrpknutosti a sklamaní. Mužského potomka nemal. Octavia, jeho šľachetná sestra, ktorú mal veľmi rád, zomrela veľmi skoro. Mŕtvy bol aj Agrippa, verný spolubojovník a spojenec Augusta, ktorého z politických dôvodov prinútil, aby si proti svojej vôli vzal za manželku jeho dcéru Júliu. Keď Agrippa, ktorý bol aj jeho ministrom, zomrel, urobil podobný politický ťah ako s ním a prikázal svojmu adoptívnemu synovi Tiberiovi, aby sa vzdal sobáša s láskou jeho života a vzal si jeho ovdovenú dcéru Júliu. Životom znechutený Tiberius čoskoro odišiel z Ríma na Rodos a Júlia, ktorá ostala v Ríme sama, sa oddala nerestnému a hýrivému životu, až ju napokon o dva roky neskôr jej cisársky otec poslal do vyhnanstva.

Drusus, Augustov druhý a ním veľmi milovaný nevlastný syn, politik a poľný maršal, zahynul pri bojoch v Germánii v roku 9 n.l. Augustus, vtedy už šeťdesiatročný, sa cítil veľmi osamelý a sklamaný svojím osudom.

Orient bol pre Rím dlhodobo veľmi problematickou oblasťou. Za Eufratom žil neskrotný a nebezpečný národ Partov, ktorý neraz prepadával hranice Rímskej ríše. Parti vybudovali svoje kráľovstvo na troskách starobylej Perzskej ríše. Rím Partov nedokázal nikdy zničujúco poraziť - odhliadnuc od niekoľkých bezvýznamnych víťazstiev. V roku 53 p. n. l. utrpel od nich jednu z najhanebnejších porážok celej svojej histórie.

Na druhej strane však znamenal Orient pre Rím ale aj čosi iné, ako len nebezpečenstvo a hrozbu. Orient bol aj mimoriadne bohatý, mal prastarú, vysoko rozvinutú kultúru a tiež sa vyznačoval istým druhom váženosti a dôstojnosti, aká Rímu chýbala a po akej túžil. Nikde inde v tej dobe neprekvitala veda, filozofia, náboženstvo a obchodovanie tak veľmi, ako v Oriente.

Spoznanie a uvedomenie si tejto skutočnosti modernej Európe dlho chýbalo, lebo v priebehu stáročí až do novoveku Orient vo všetkých úrovniach, v ktorých sa Európa rýchlo rozvíjala a napredovala, veľmi upadal. Až novodobé podrobné skúmanie antickej histórie vynieslo na svetlo toto poznanie.

Pre cisára Augusta a pre jeho následníkov na rímskom tróne bol Orient nepochybne jednou z najcitlivejších a najproblematickejších oblastí rímskej politiky. Keď v roku 4 n.l. prišli do Ríma zlé správy z Palestíny, tak mal Augustus vážny dôvod, aby pociťoval silné znepokojenie. V Jeruzaleme v tom čase vládol kráľ Herodes Veľký, ktorý bol dávnym priateľom Ríma a chránencom cisára. 

Pochádzal z bohatého idumejského rodu. Nebol príslušníkom židovského národa a preto ho Židia pokladali za votrelca a uzurpátora. Z toho dôvodu sa pokúsil odstrániť tento problém tým, že sa oženil s Mariamme, ktorá bola z legendárneho židovského rodu Makabejovcov. Po smrti svojho otca Herodesa Antipata v roku 43 p.n.l. bol vymenovaný Marcom Antoniom za tetrarchu a poverený správou Palestíny. Prísnosťou a dodržiavaním židovského spôsobu života sa snažil, aby si získal rešpekt  Židov a zaroveň, aby si zabezpečil podporu a priazeň  Ríma.

V roku 40 p. n. l. odišiel do Ríma, kde urobil všetko pre to, aby ho Rím vymenoval za kráľa Palestíny (Judei), čo sa mu po niekoľkých mesiacoch skutočne aj podarilo, lebo Rím usúdil, že je najvhodnejším mužom na to, aby buričský a neposlušný národ Židov skrotil a urobil ho voči Rímu poddajným.

Herodes vládol v Palestíne už viac ako 40 rokov spoľahlivo a voči Rímu bol absolutne lojálny. Augustus ho veľmi dobre poznal a si ho cenil. Synovia Herodesa strávili niekoľko rokov v Ríme, aby sa naučili rímskym mravom a Herodesova sestra Salome bola dobrou priateľkou cisárovnej Lívie. Herodes, ktorý zabezpečoval východnú hranicu Rímskej ríše, bol v Ríme považovaný za spoľahlivého spojenca. 

pokračovanie nasleduje