Oveľa dlhšie žijú tí, ktorí pravidelne behajú, nefajčia a neužívajú alkohol!

Toto patrilo od skorej mladosti k filozofii môjho života a držím sa jej neustále. V priebehu rokov to potvrdili aj viaceré významné lekárske štúdie.

Mám dvoch priateľov 89 a 93 ročných, ktorí spolu behávajú už desaťročia dva- trikrát týždenne desať i viac kilometrov. Nikdy neboli vážne chorí a tešia sa z výborného zdravia a samozrejme majú veľmi dobrú telesnú kondíciu.

To pochopiteľne podporuje aj optimálna životospráva, ktorej sa vždy držali - nikdy nefajčili, alkohol bol tabu a mäsové potraviny už dávno nepatria do ich stravovacieho programu.

Ja športujem pravidelne už dlhé roky a okrem posilňovania tela činkami, uprednostňujem ako vytrvalostný šport kombináciu behu a cyklistiky. Trikrát do týždňa behám v lese 10  kilometrov a následne na bicykli absolvujem okolo 20 kilometrov.

Je vedecky preukázaným faktom, že pravidelný beh - džoging má veľmi pozitívny vplyv na zdravie a dĺžku života až do vysokého veku.

Okrem toho je zrejmé, že šport má pozitívny vplyv aj na náš životný štýl. Kto pravidelne športuje, ten sa stáva aj disciplinovanejším a dbá v osobnom živote na mnohé pre zdravie prospešné veci, na ktoré ten, kto nešportuje zvyčajne nedbá.

Každý už asi čítal o tom, aký účinný je šport ako zdravotná profylaktika a koľkým chorobám sa dá predísť pravidelnym behom. Vedeli ste však, že dlhodobé pravidelné športovanie môže mať značný vplyv na dĺžku vášho života?

K tomuto záveru dospeli dlhodobé štúdie z Ameriky. Vedecké tímy boli prekvapené, aká významný faktor je šport pre dĺžku života.

Americké dlhodobé štúdie zistili, že bežci žijú dlhšie ako nešportovci. U účastníkov štúdie, ktorí pravidelne behali, sa fyzické ťažkosti súvisiace s vekom začali dostavovať v priemere podstatne neskôr ako v kontrolných skupinách, ktoré nešportovali.

Bežci ochoreli v priemere až o 15 rokov neskôr ako nešportovci. Šport má tiež silný vplyv na

úmrtnosť:

Počas dlhých pozorovacích období (často 20 až 30 rokov) zomrelo dvakrát toľko nešportujúcich účastníkov ako atletických účastníkov. Bolo to v neposlednom rade preto, že športovci boli výrazne menej náchylní na choroby.

Športovci majú tieto tri rozhodujúce výhody oproti neatletickým ľuďom:

Športovci žijú dlhšie (až o 16 rokov dlhšie v porovnaní s nešportovcami)

Športovci majú stabilnejšie zdravie až do vysokého veku: Sú menej náchylní na choroby

Pravidelným cvičením športovci znižujú riziko úmrtia približne o 30 percent

Samozrejme, v tejto oblasti majú zmysel iba dlhodobé štúdie, ktoré pozorujú rôzne skupiny v priebehu desaťročí.

Dlhodobé štúdie o vplyve športu na očakávanú dĺžku života sa uskutočnili najmä v USA. Široko citovaná americká štúdia pochádza od tímu výskumníkov z Harvardskej školy verejného zdravia T. H. Chana (Boston).

Výsledky:

Už len 20 minút cvičenia denne môže výrazne predĺžiť život. Každý, kto sa venuje rôznym športom 30 až 40 minút denne, je na tom obzvlášť dobre. Ak si zoberiete menej času (napríklad v priemere len desať minút denne), stále môžete dosiahnuť relatívne dobré hodnoty, ale  v takom prípade mali by ste trénovať intenzívnejšie.

Vedci sledovali pohybové návyky viac ako 116 000 ľudí počas 30 rokov. Tieto návyky použili na porovnanie rizika úmrtia na akúkoľvek chorobu počas štúdie.

Celkovo počas štúdie zomrelo viac ako 47 000 účastníkov. Vedci porovnávali rôzne aktivity - nielen džoging, ale aj chôdzu, vzpieranie, tréning s vlastnou váhou tela, ako aj iné vytrvalostné športy ako bicyklovanie, plávanie a aerobik. Spomínala sa aj joga a tanec.

Podľa štúdie je rozhodujúca pravidelnosť. Len tí, ktorí pravidelne športujú a cvičia veľmi mnoho rokov, profitujú z predĺženia života a z toho, že sú oveľa zriedkavejšie chorí.

Najlepšie, ak to robíte, odkedy ste začali nepretržite ďalej a ďalej.

A je tu ešte jedna vyznamná vec – ak pravidelne športujete, tak posilňujete aj imunitný systém.