Osudná chyba Moskvy!Nemuseli zahynúť! Tiché zadosťučinenie Západu?

Alexandrovci a všetci, ktorí s nimi v leteli do sýrskej Latákíje, sú obeťami a či krvavou daňou ruského národa na oltár slobody Sýrie, ktorú chceli celú dostať Američania a Saudskí vládcovia a pritom vyvraždiť všetkých Sýrčanov, ktorí boli proti tomu.

Alexandrovci  mali mať na ruskej leteckej základni v Latákíji slávnostný Novoročný koncert pre ruských vojakov a pre predstaviteľov sýrskej armády.

Moskva podozrivo a neobyčajne rýchlo, fakticky okamžite po páde Tupoleva do mora vylúčila možnosť, že išlo o teroristický útok (ISIS ? , alebo sýrski rebeli – teda v pozadí ich pomocníci, NATO ?, USA ?  , Saudi?). A je mi jasné prečo. Ak to totiž bolo tak a Moskva by to priznala, tak by priznala vlastné zlyhanie a oslava viťazstva Ruska v Aleppe – lebo aj tomu mal byť koncert venovaný, ako som sa dozvedel – by mala etxrémne trpkú príchuť.

Okrem toho by to ťažko znášala aj duša celého národa Rusov. Preto Moskva hneď oznámila, že príčinou pádu bola buď chyba pilotov (boli to však vojenskí, veľmi skúsení piloti, a jeden z nich mal podľa mojich informácií nalietaných s Tupolevom viac ako 3000 hodín a takí piloti chyby nerobia a už vonkoncom nie začiatočnícke), alebo technická porucha.

Aj to je veľmi nepravdepodobné. Stroj bol v naprostom poriadku – len nedávno prešiel odbornou kontrolou a patril Ministerstvu obrany. Tam sa technické kontroly robia mimoriadne spoľahlivo.

Lietadlo padlo do mora približne po desiatich kilometroch letu, neďaleko pobrežia – len 2 kilometre od brehu. Dvaja nemenovaní očití svedkovia, ktorí sa náhodou nachádzali v blízkosti a pozorovali ako ponad nich Tupolev letel, oznámili, že zvuk motorov bol normálny až do okamihu, keď uvideli v smere lietadla záblesk ohňa a potom nasledovalo ticho. Boli si istí,  že lietadlo padlo do mora.

Jeden skúsený nemecký pilot, ktorý veľmi dobre pozná Tupolev a jeho techniku i skvelé schopnosti ruských vojenských letcov, neverí na chybu pilotov. Lebo – ako povedal -  to by bola naozaj obrovská a doslova začiatočnícka chyba, keď už lietadlo bolo po dobrom štarte v normálnom stúpani, aby nabralo optimálnu letovú výšku, a to zo výborného počasia, a tu odrazu urobiť niečo, čo ho strhne dole, to si ako pilot nevie ani len predstaviť. A neverí ani na technickú poruchu. Ale aj v takom prípade by sa – podľa neho - skúsení piloti predsa pokúsili o pristátie na vode. Nič také sa ale nekonalo.

Osudovou chybou Ruského ministerstva bola veľká ľahkomyseľnosť. Aká?

Rozoberiem to, aj keď len stručne, ale jasne.

Začnem s inou ruskou tragédiou vo vzduchu, ktorá sa odohrala 31. októbra minulého roku, keď sa zrútilo na Sinajskom polostrove lietadlo s ruskými dovolenkármi, vracajúcimi sa z Egypta a letiacimi do Petrohradu. Zahynulo všetkých 224 ľudí.

Vtedy sa ani na chvíľu nediskutovala chyba pilotov, ani technická porucha. Veľmi rýchlo prišlo oznámenie, že to bol teroristický akt Islamského štátu.

Keď už Rusko malo takúto tragickú skúsenosť s úspešným teroristickým útokom na lietadlo s obyčajnými dovolenkármi, takpovediac s nevýznamnými osobami, tak Ministerstvo obrany malo urobiť všetky mysliteľné opatrenia, aby jeho lietadlo absolútne spoľahlivo dopravilo do Sýrie taký obrovský poklad, nielen Ruska, ale celého kultúrneho sveta – jedinečných, výnimočných a neopakovateľných Alexandrovcov.

Nie je predsa možné, aby zodpovední za tento let nekalkulovli s tým, že pôjde o let, ktorý bol z pohľadu tých, ktorých najvyšším záujmom je škodiť Rusku, tou najvhodnejšou príležitosťou uštedriť Rusku a Putinovi ten najtvrdší úder, a to práve v hodine jeho veľkej slávy a jeho veľkého víťazstva. Stiahnuť z neba do mora práve toto lietadlo, by predsa bola zahanbujúca porážka Ruska, ktoré sa „hrdilo“ ešte aj tým, že počas všetkých bojov v Sýrii zahynulo len niečo viac ako 30 ruských vojakov. A teraz bez boja ich nepriateľ Ruska mohol zničiť jednou ranou 92.

Ministerstvo obrany napríklad mohlo a malo nechať sprevádzať Tupoleva s Alexandrovcami špeciálnymi vojenskými lietadlami, ktoré sú schopné lokalizovať a zneškodniť prípadnú riadenú nepriateľskú raketu, s cieľom Tupolev.

Početní renomovaní speváci a hudobníci prejavili veľký smútok nad tragédiou Alexandrovcov.  Karel Gott povedal pre ČTK: Zachovám si navždy spomienku na naše spoločné vystúpenia. Podobne sa vyjadrila francúzska spevácka hviezda Mirell Mathieu.

Nič podobné však neprišlo od „protiruských“ politikov Západu. Žiadne veľké prejavy účasti (len krátke suche a oficiálne), smútku a prízvukovania výnimočnosti Alexandrovcov, ktorí boli na Západe nielen známi, ale aj veľmi populárni a obľúbení. Často boli aj v Nemecku – naposledy minulý rok.

Osobne mám pocit, že „tí hore“, tu na Západe, akoby pociťovali isté zadosťučinenie. Dám tomu meno – škodoradosť. Alebo je v tom ešte niečo viac?