Ostrov blažených milionárov - Sark - kde milionári platia nižšiu daň za rok, ako väčšina z nás za mesiac

Len niekoľko kilometrov od francúzskeho pobrežia, v Lamanšskom kanále, sa rozprestiera ostrov Sark, ktorý má 580 obyvateľov a plochu päť kilometrov štorcových. Jeho obyvatelia si žijú závideniahodný život, čo sa týka platenia daní. Stači, ak raz do roka donesú svojmu kniežaťu, pánovi ostrova, jednu sliepku alebo jedného kohúta. Znie to ako dobrý vtip, ale je to pravda.

Autá a motorky sú na ostrove zakázané, ale komu by aj načo boli, keď ostrov  prejdeš za hodinu peši alebo za desať minút na bicykli. Čo je ale na ostrove dovolené, či lepšie povedané, aj mimoriadne vítané, to sú milionári a firmy (zastúpené - samozrejme - len poštovými schránkami), ktoré majú miliardové ročné obraty. Na tomto "božskom" ostrove - kde sme každoročne okrádaní na daniach o miliardy eur - je oficiálne prihlásených viac ako 100 000 firiem a milionárov, ktorým sa nechce doma platiť dane!

Jediná podmienka, aby dostali povolenie prihlásiť svoju firmu či koncern do tohto nehanebného daňového raja pre superbohatých, je to, aby boli "britsky orientovaní".

Zatiaľ čo väčšinu veľkých finančnych centier je možné dostať politicky pod tlak, aby sa aspoň trocha správali daňovo korektne, tak Sark je veľmi tvrdý a neprelúsknuteľný oriešok. Má svoje vlastné špecifické privilégiá, ktoré mu ešte v stredoveku udelila britska kráľovná Alžbeta I. A nikto mu nemôže nič prikazovať ani zakazovať. Je tak pod ochranou britského kráľovstva, respektíve jeho následníka - Veľkej Británie. A Londýnu to takto plne vyhovuje.

Finanční profesionáli to už dávno pochopili, že je to optimálne javisko, kde za hrubou oponou je možné nerušene robiť s peniazmi čokoľvek, čo inde je zakázané a trestné, a tak tam prekvitá prepieranie špinavých peňazí a realizácia rôznych finančných transakcií, o ktorých bežný smrteľník ani netuší. Maximálna daňová sadzba bez ohľadu na to, koľko peňazí nejaká firma, ktorá je tam prihlásená, do roka aj zarobila, je  len 6000 eur. To platí v prípade obratu viacerých miliard eur, ak je to len niekoľko miliónov, potom platí najnižšia daňová sadzba - 300 eur do roka.

Je to výsmech a absurdný cynizmus voči ľuďom, ktorí poctivou prácou zarábajú svoje peniaze a platia v porovnaní s milionármi tohto ostrova  obrovské dane.

Meniť sa na tom nebude nič, aj keď niektorí EÚ politici i Brusel nám sporadicky vždy znova sľubujú, že daňové oázy „vysušia“. V tomto smere sa v Európe najviac exponoval finančný exminister Nemecka, Wolfgang Schäuble. Úplne však zlyhal – ak vôbec niečo mienil urobiť.

Politici s obľubou vynášajú takéto sľuby najmä vtedy, keď prepuknú veľké daňové škandály. Keď sa na ne už zabudne a zmiznú aj z médií, tak ostane všetko po starom.