Opravdivé priateľstvo je najvzácnejší dar

Bez uprimneho a nezistneho priatelstva by nas zivot nemal zmysel. Clovek nepotrebuje nic tak velmi ako pocit, ze existuje niekto, kto je uprimne schopny zdielat s nim zial i radost, nadsenie i dusu drasajuci smutok.

Skutocne priatelstvo je vzacny dar. Mat hlboky priatelsky vztah s nejakym clovekom znamena rozsirit a obohatit svoje vlastne vnutro, takpovediac ho znasobit skusenostami a poznanim ineho cloveka. Trvale uprimne priatelstvo je najlepsim dokazom charakterovych a ludskych kvalit ludi, ktori su takehoto vztahu schopni. 

Opravdive priatelstvo nepozna zavist, nepriazen a zlomyselnost. Je to isty druh stalej a spolahlivej spoluprace dvoch cudzich, ale vnutorne si blizkych ludi. Je to vzajomne dobrovolne davanie a prijmanie, bez akehokolvek vynucovania a nedockaveho, nasilne posobiaceho ocakavania od protajsku. V priatelstve “na zivot a na smrt” dvoch ludi je vsetko prirodzene a harmonicke, dokonca aj diskusia protichodnych nazorov konci zmierlivo a bez pocitov zatrpknutosti alebo hnevu.

Vyznam skutocneho priatelstva nie je mozne dostatocne ocenit a vyzdvihnut. Je vztahom, ktory najlepsie vyjadruje hodnotu cloveka a jeho schopnost vediet sa odosobnit a vediet sa povzniest nad potreby a ziadosti vlastneho ega. Priatelstvom clovek realizuje svoje najuslachtilejsie pocity a predstavy a zaroven nim zuslachtuje aj svojho priatela.  

Dobre priatelstvo je neraz silnejsim a intenzivnejsim vztahom, ako ho dokaze vytvorit rodina. Presne v zmysle stareho prislovia: “Priatela si mozes vybrat, rodinu musis znasat a sa s nou zaranzovat.” Uprimny trvaly priatelsky vztah dvoch ludi je najma v dnesnej dobe, ked medziludske vztahy rapidne upadaju, viac hodny nez vsetky materialne hodnoty, zial je coraz zriedkavejsi! 

Priatelstvo by malo byt mozne nielen medzi prislusnikmi toho isteho pohlavia, ale aj medzi muzom a zenou. Zial, zeny maju v tomto smere zle skusenosti. Takmer vzdy sa stazuju, ze muzi sa k nim spravidla nevedia spravat len priatelsky a ze ich po case vzdy zacnu vidiet ako sexualny objekt. Pritom nejedna zena by sa velmi rada priatelila s muzom, ak by bol schopny respektovat, ze jej skutocne ide len o jeho priatelstvo a nie o sexualne dobrodruzstvo. 

Problem muza vsak spociva v tom, ze vo svojom vztahu k zene sa definuje takmer vzdy aj ako, alebo predovsetkym, ako sexualna bytost a svoje muzske sebavedomie zaklada na tom, ci ho nejaka zena akceptuje ako sexualneho partnera. A prave tento jeho animalno-biologicky postoj k zene byva hrobarom nejedneho zacinajuceho sa priatelstva medzi zenou a muzom, ktore dotycna zena uz od sameho zaciatku vnima len ako priatelsky vztah a ani pre buducnost ho nechce modifikovat sexualne. Tento fakt si uvedomuje len velmi maly pocet muzov.  

Vynara sa naliehava otazka: Ked je priatelstvo jednou z najvyssich hodnot ludskej existencie, preco existuje tak malo spolahlivych a dobrych priatelstiev, co plati, ako sme uz povedali, zvlast v sucasnej dobe, ked coraz viac mozno pozorovat, ze clovek je cloveku vlkom?! Mame na priatelstva coraz menej casu a nie su pre nas uz take dolezite? Stavame sa takpovediac egoistami z povolania? 

Vychadza to jednoznacne nielen z nasho moderneho sposobu zivota, ale predovsetkym z toho, ze muz sa dlhe tisicrocia vyvijal ako polovnik a ze patriarchalna spolocnost sa ovela viac koncentrovala na konkurenciu ako na kooperaciu, pricom prirode odkukala len ten princip evolucie, ktory formuloval Darwin a definoval ho ako nelutostny boj o prezitie. To bol hlavny dovod, preco ostala tak dlho takmer celkom nevsimava voci spolupraci, ktora v prirode existuje fakticky na kazdom kroku. Spolocnost ju vsak jednoducho ignorovala, lebo nezapadala do koncepcie jej usporiadania a jej tendencii, ktore sa niesli v smere vykoristovania prirody a vykoristovania cloveka clovekom. Pricom plati, ze cloveka mozno lepsie a lahsie vykoristovat, ak sa da izolovat od inych ludi. Je paradoxom dneska, ze clovek, ktory je vo svojej podstate “stádové zviera” upada do coraz vacsej izolacie. Tento fenomen mozno najlepsie pozorovat v dzungli zapadnych velkomiest.  

Nasa moderna spolocnost, tak ako ju presadzuje Zapad, coraz viac rozbija a nici kooperaciu medzi ludmi a vytvara podmienky, v ktorych si ludia navzajom coraz menej doveruju a stavaju sa jeden druhemu nepriatelom. Brutalny globalny kapitalizmus je zamerany predovsetkym na to, aby ludi rozdeloval a daval im pocit, ze kazdy sa ma starat len sam o seba. Jeho cielom je vytvarat v ludoch strach, a tak ich lahsie ovladat, manipulovat a vykoristovat. Preto si od Zapadu nenechajme nanutit tento druh kapitalizmu, ktory je smrtou a zahubou akejkolvek ludskosti a kazdeho priatelstva. Jeho cielom nie je nic ine ako brutalna a bezohladna maximalizacia ziskov. Priatelstva a spojenia ludi su mu len na prekazku.

Globalny kapitalizmus odobruje svoju ideologiu bezohladnej znicujucej konkurencie odvolavanim sa na Darwinizmus, ktory popisuje dianie v prirode ako nelutostny boj protikladov. V tomto zmysle sa cela priroda nachadza vo vojne. Organizmy bojuju navzajom proti sebe a proti elementarnym silam prirody. Svet zivocichov tu mozno porovnat so svetom gladiatorov – prezije v nom len najsilnejsi, najobratnejsi a najrychlejsi, aby uz nasledovny den podlahol inemu schopnejsiemu jedincovi.     

Moderna biologia vsak objavila, ze Darwinizmus nie je celou pravdou o prirode. V prirode nemozno pozorovat vylucne vzajomny boj druhov o prezitie. Niet najmensich dokazov, ze by sa zvierata vzajomne zabijali len pre to, aby tie, ktore preziju, mali vacsi revir. V prirode nevladne bezohladna konkurencia za kazdu cenu! 

Len zriedkavo mozno pozorovat dve zvierata, zvlast zvierata roznych druhov, ze bojuju o tie iste kusy masa zabitej koriste. Konkurencne boje medzi roznymi druhmi su takmer nezname, a ak ich obcas predsa pozorujeme, tak maju len akysi nadych poruchy zabehanej normality. Principialne mozno v prirode pozorovat konkurencne boje len velmi sporadicky. Zakladnym pravidlom prirody je mierova koexistencia a nie znicujuci boj na zivot a na smrt. Tato skutocnost ma svoje logicke opodstatnenie. Priroda so svojimi energiami zaobchadza zasadne velmi setrne. Boj a zabijanie znamena pre nu zbytocne plytvanie s energiami. Kde je dostatok potravy, tam konkurencny boj neprichadza do uvahy uz len a priori. Kde je nedostatok potravy, tam sa priroda snazi zariadit to tak, ze kazdy druh zvierat sa specializuje, pokial mozno, na iny druh potravy, a tak nie je o co konkurovat a zapasit. Priroda ma na vsetko spravne riesenie. 

Ak teda niekto demagogicky tvrdi, ze konkurencia a nepriatelstvo su uz pradavnym fenomenom prirody, tak bud luha, alebo nepozna modernu biologiu. V kazdom pripade je jeho demagogia skodliva, nebezpecna a nezodpovedna. Neverme preto takym hlasom a snazme sa usporiadat nas zivot tak, aby v nom dominovalo priatelstvo a spolupraca a nie destruktivita a konkurencia. Priatelstvo nielenze sprijemnuje nas zivot a robi ho znesitelnejsim, ale sprostredkuva nam aj pocit nadeje a optimizmu.

Z konkurencie vznika nenavist a nenavist je hrobarom kazdej kooperacie, kazdeho priatelstva. Priatelstvo a teple ludske vztahy su zakladom stastneho zivota; konkurencia a nepriatelstvo vyvolavaju pocity osamelosti a izolacie, ktore vedu k depresiam a zufalstvu. Byt bez dobrych priatelov, znamena zit v opustenosti a strachu.  

Priatelstva zvysuju kvalitu zivota, rozvijaju jeho moznosti  a umocnuju nase pozitivne pocity. Nelutostna konkurencia premiena cloveka na maximalneho egoistu a bezohladneho karieristu, ktory v kazdom vidi nebezpecneho nepriatela. Azda aj preto maju najvacsiu trvacnost a stabilitu priatelstva z detstva a mladosti. Su vyrazom najvyssej uprimnosti a intimnosti, aku zvyknu mat len deti vo svojej cistote ducha.

Priatelstvo nas poludstuje, dava nam pocit istoty a bezpecnosti a pomaha nam zamyslat sa nad osudmi inych. Je vyrazom cistoty a uprimnosti nasej duse. Fenomen priatelstva je vyraznym prejavom toho, ze clovek sa pocas celeho zivota snazi oslobodit z put svojej osamelosti a chce splyvat s inymi ludmi. Boji a desi sa zotrvat vo vazeni svojho osamotenia. Priatelstvo je najkrajsia rezonancia dusi, lebo je preklenutim priepasti, ktora duse oddeluje tym, ze kazda z nich je vaznom jednotliveho ludskeho ega, ktore sa vo svojom narcizme a pyche usiluje za kazdu cenu vyniknut nad ostatne ega a tym tieto priepaste vytvara. Nezabudnime nikdy, ze priatelstvo je nosnym mediom najludskejsej vlastnosti mysliaceho a citiaceho cloveka – jeho schopnosti k sucitu a milosrdenstvu! 

Priatelstvo prebudza srdce k placu z dojatia, ak je nas priatel nestastny a rozosmieva ho, ak sa mu dari.