Odvzdanie ceny Karola Veľkého v Aachene Macronovi. Jeho „vďaka“: Atakoval Merkel za jej EÚ politiku

Slávnostné udelenie Ceny Karola Veľkého (Karl der Große - vytvoril veľkú ríšu Frankov, ktorej súčasťou bolo aj dnešne Nemecko a Francuzsko, a pre Nemcov i Francúzov platí ako „praotec“ Európy a jeho sídlom bol Aachen) Emmanuelovi Macronovi, ktorú dostal v Aachene vo štvrtok, je veľkou hanbou pre tých, ktorí mu ju udelili.

Bola mu udelená za jeho zásluhy o Európu. Zásluhy? Aké to zásluhy má Macron?

Veď predsa nemá vôbec žiadne!

A preto to celé bola len trápna politická inscenácia, pri ktorej hlavnú rolu zohrala Merkel. Podobná tej, ktorú zorganizovali pre Baracka Obamu, keď krátko potom, ako sa stal prezidentom USA, dostal Nobelovu cenu mieru.

Vo svojom „ďakovnom“ prejave v Aachene Macron ostro atakoval kancelárku Merkel, ktorú len krátko predtým pri zvítani ešte s úsmevom vybozkával.

Od nemeckej vlády žiadal, aby „vysolila“ podstatne vyššie finančné príspevky pre EÚ a kritizoval merkelovský rigorózny „Sparkurs“ týkajúci sa vysoko pozitívnej nemeckej obchodnej bilancie. Zároveň Macron vyčítal Nemecku nedostatok odvahy a ochoty pre nevyhnutné reformy v EÚ.

Nový „Napoleon“ z Paríža doslova povedal:

“V Nemecku predsa nemôže vládnuť večný „fetišizmus“ ohľadom nemeckých obrovských prebytkov, ktoré Berlín dosahuje zo svojich exportov, pričom ich získava na úkor ostatných.“

To bol cieľavedomý tvrdý úder, hlboko pod pás, na aký Nemci okamžite adekvátne reagujú. Nič podobného sa neudialo v tomto prípade.

Hlavným cieľom Macrona je dosiahnutie zrušenia jednotlivých štátnych rozpočtov v eurozóne a zavedenie spoločného rozpočtu eurozóny, ktorý by spravoval len jeden jediný minister financií eurozóny. Potom by súčasný parižsky „Napoleon“ urobil všetko preto, aby to bol Francúz.

Macron ďalej:

„Francúzsko sa mení, to musia Nemci uznať. Je dôležité prekonať isté tabu – a my ich rušíme. To isté ale musí urobiť aj Nemecko a odstrániť svoje vlastné.“

Napriek týmto profesorským ponaučeniam a doslova príkazom, ktoré Makron uštedril Merkel a Nemecku, zožal potlesk prítomných a Merkel mu darovala ešte aj skvelé oslavné laudácio, kde ho oslovovala len ako milý Emmanuel.

Viac devótnosti a podlízavosti kancelárka neprejavovala ani voči Barackovi Obamovi. Žiadne slovo obhajoby nemeckých pozícií, žiadne slovo odmietnutia tvrdej kritiky. Nič.

Merkel všetko premlčala a rozdávala Makronovi len svoje úsmevy a vyzdvihovala ho až do neba.

Že by to bola už jej politická labutia pieseň? Mnohé tomu naznačuje.

V laudáciu vychvaľovala Macronove nadšenie, nasadenie a odvahu.

O.i. kancelárka lichotila Macronovi aj takto:

„Du sprühst vor Ideen und hast die europapolitische Debatte mit neuen Vorschlägen neu belebt. Die Auszeichnung solle nicht nur Bestätigung für den richtigen Weg sein, sondern auch Bestärkung und Ansporn, den Weg zuversichtlich weiterzugehen. Ich freue mich, auf diesem Weg mit Dir gemeinsam arbeiten zu können“. (Ty máš neuveriteľne veľa skvelých myšlienok a oživil si politickú debatu o Európe s novými návrhmi úplne nanovo. Toto vyznamenanie nie je len potvrdením pre správnosť tvojej cesty, ale je aj posilnením a povzbudením, aby si na tejto ceste pokračoval s dôverou aj naďalej. Teším sa, že na tejto ceste môžem pracovať spoločne s tebou.)

Merkel pripravuje takto cestu pre intronizáciu nového „kráľa“ Európy. Muža, ktorý bude ešte oveľa oddanejšie a energickejšie slúžiť záujmom tých, ktorí z neho urobili prezidenta Francúzska a ktorí chcú a potrebujú inú Európu, ako my, ktorí sme tiež za Európu, ale za Európu svojprávnych a nacionálne silných štátov.