Od utorka bude Maďarsko robiť vlastnú utečeneckú politiku, a to nekompromisne. A čo s tým majú Baskovia

Od utorka 28. marca bude Budapešť uplatňovať nový zákon v oblasti utečeneckej a azylovej politiky. Zákon umožní držať utečencov, ktorí prídu do Maďarska, po dobu prešetrovania ich azylovej žiadosti v uzavretých kontajnerových dedinách. Uplatnenie zákona sa týka aj mladistvých vo veku 14 až 18 rokov, ktorí prídu bez rodičov

A tento  zákon platí aj spätne pre všetkých utečencov, ktorí sa už dlho nachádzajú na území Maďarska. Kontajnerové dediny budú umiestnené v blízkosti maďarsko-srbských hraníc. Budú ohradené vysokým plotom a strážené políciou a vojskom.

Maďarský parlament odhlasoval 7. marca veľkou väčšinou hlasov zákon, že utečenci porichádzajúci do Maďarska smú byť internovaní v tranzitných zónach v pohraničných oblastiach, v strážených sektoroch.

Kto azyl dostane, ten bude z týchto zón okamžite prepustený a bude mať všetky práva, práve tak ako aj každý maďarský občan.

Komu bude azyl odmietnutý, toho Maďarsko s okamžitou platnosťou z krajiny vyhostí.

Maďarské ministersto vnútra oznámilo v pondelok, že boli urobené všetky opatrenia preto, aby sa už od utorka 28.marca tento zákon plne uplatňoval.

Berlín, Brusel, OSN a Amnesty Interntional kritizovali Budapešť veľmi ostro a menovite predovšetkým Viktora Orbána.

Ministerstvo vnútra v Budapešti zdôraznilo, že Maďarsko nechce mať na svojom území nemecké, či švédske pomery. V Nemecku sú státisícky utečencov, ktorí nie sú registrovaní a medzi nimi je veľký počet tých, ktorí sa intenzívne venujú kriminálnej činnosti a mnohí z nich sú trvalým nebezpečím pre ženy, lebo sa dopúšťajú znásilnení a sexuálneho obťažovania.

Human Rights Watch - HRW – žiada príslušné EÚ grémiá, aby z toho vyvodili prísne konzekvencie proti Maďarsku, lebo hrozí, že jeho príklad budú nasledovať aj niektoré ďalšie kajiný EÚ.

-----------------------------------------------------------------

Dopĺňam len kratko poznámkou,

ktorá sa týka  mojej niekoľkodňovej Pressereise so skupinou juhoamerických redaktorov po Akvitánsku a Baskicku, kde sme dnes v jeho hlavnom meste, Bilbao.

Ani HRW, ani žiadna OSN organizácia sa nikdy nestarala o práva Baskov a nerobila nič proti tvrdým a brutálnym represáliám madridskej vlády.

Hovorili sme s mnohými Baskami a čo sme od nich v tomto smere počuli, bolo hrôzostrašné, a vôbec to nemožno porovnávať s tým, ako sa EÚ chová voči utečencom.

Baskovia pritom neboli ani utečenci, ani zločinci a ani neznásilňovali španielske ženy, ako to robí nemalý počet utečencov s európskymi ženami. Žili na vlastnom území a len chceli samostatnosť. To bol ich „zločin“ za ktorý boli kruto trestaní.

Všetky naše rozhovory a zážitky z Baskicka vtečú do viacerých reportáži pre média na juhu Ameriky.  

Prírodná krása baskickej krajiny mi doslova vyráža dych a Bilbao sa mi navždy zapísalo do srdca i duše – pre jeho nádheru a pre jeho skvelých ľudí.