Od sumerských záhad až k hviezdam - 3. Stretnutia s bohmi

Táto „cesta“ viedla medzi planétami Dilgan a Apin. V sumerskej reči takto zneli mená Jupiter a Mars). Tak, ako jej priebeh možno vidieť na sumerkom kotúči. V starých mezopotámskych astronomických textoch sa hovorí o Marse, že bol miestom, kde bolo potrebné optimálne upraviť kurz letu smerom k Zemi. 

Odkiaľ ale ľudia z Mezopotámie, spred štyroch či piatich tisícročí, mohli niečo také vedieť – na Marse predsa nikdy neboli?

V prastarej hebrejskej knihe Kniha jubileí sa podrobne hovorí o Henochovi, ktorý mal byť prvým človekom, ktorý vedel písať a čítať. Henocha vzali Elohim-ovia na dlhú „cestu po nebi“, ktorá mala trvať veľa rokov. Tam mu bolo ukázané všetko, čo existuje na Zemi a v „nebi“.

Existuje aj prastará  kniha Henoch, ktorá popisuje úplne detailne až dve jeho „cesty nebom“. Počas prvej „cesty“ sú Henochovi ukázané tajomstvá „neba“.Po návrate na Zem Henoch odovzdá všetky svoje poznatky, ktoré sa dozvedel v „nebi“, svojím synom. Z druhej „cesty nebom“ sa už viac nevrátil. V hebrejskej Biblii vystupuje Henoch ako mimoriadne múdry prorok, ktorého si bohovia vyvolili, aby sa s ním  stretávali. To sa deje vo forme snov a vízií.

Uvediem úryvok z knihy Henoch, kde sám Henoch hovorí:

V mojej vízii sa zjavili biele oblaky a hlas z nich ma pozýval k sebe. Hviezdy a blesky ma poháňali a hnali nesmiernou rýchlosťou do nedoziernych diaľav. Vetry divoké a vízie mi dali schopnosť letu a niesli ma až hore, k „nebu“. Keď som prišiel do „neba“, tak som tam prišiel k múru zo samých „krištáľov“ a z múru šľahali mocné plamene. Niekto „neviditeľný“ ale odrazu skrotil veľký oheň, takže ostali po ňom len malé plamienky a ja som mohol prejsť múrom.

Dostal som sa k nejakému „domu“, ktorý bol postavený tiež z „krištáľov“ a jeho strecha mala podobu oblohy plnej hviezd a boli na nej vyznačené všetky ich dráhy. Po nejakom čase som sa dostal k druhému „domu“. Bol väčší, oveľa krajší a ohromujúcejší. Obklopovali ho ešte silnejšie a oslepujúcejšie plamene ako „dom“ predošlý a v ňom bol neopisateľne vznešený „krištáľový trón“, ktorý sa vznášal na „mori z plameňov“ a jeho kolesá žiarili ako najjasnejšie slnko (dobrý opis kozmického transportéra dávnym človekom, ktorý bol neznalý kozmickej dopravnej techniky).

Na „tróne“ sedela „nebeská (kozmická?) Vznešenosť“, ku ktorej pre žiaru, ktorá z nej vychádzala, sa nemohli priblížiť ani len „nebeskí anjeli“.“Vznešenosť“ ale kývla rukou a žiara sa oslabila a potom pozvala Henocha k sebe. Ten padol na kolená a tak sa blížil k nej...................

Tu vynechám ďalšie opisy Henocha, v ktorých líči svoju ohromujúcu „nebeskú cestu“ a pokračujem tým, čo opisuje podrobne ďalej sám: „Vznešenosť“ mu umožnila dlhý „let“, ktorý trval niekoľko rokov a navštívil pritom postupne desať „nebí“. To bolo deväť planét našej slnečnej sústavy a Mesiac: Merkúr, Venuša, Mesiac, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Pluto, Neptún a planéta X, ktorá bola sídlom „Vznešenosti“.

Na tomto mieste pripomeniem, že v posvätnej, vysokoučenej, ale i mystickej židovskej Kabale je ako vlasť najvyššieho boha uvádzané desiate nebo, a v hebrejčine sa v tomto prípade hovorí o desiatej Sefire. Kabala ďalej uvádza, že pod a nad desiatou Sefirou sa nachádza Soff – čo znamená nekonečný priestor. To znie vyslovene astrofyzikálne!

Ako ale mohli dávni Hebreji poznať astrofyzikálne zákonitostí?

Klasická veda niečo také nepripúšťa a klasifikuje všetko o Sumeri -  odkiaľ mnohé svoje múdrosti čerpali a prepisovali Hebreji a vydávali ich potom za slová Jahveho - len ako mytológiu! Aj keď mnohé také tvrdenie je len smiešnym a úbohým konštruktom. Niečo ako mizerná pomôcka v núdzi!

Pokračovanie nasleduje