Od sumerských záhad až k hviezdam - 1. Stretnutia s bohmi

Začínam dávať na pokračovanie niektoré časti mojej fascinujúcej publikácie.

1. Stretnutia s bohmi

Stretnutia a kontakty s bohmi v dávnej minulosti sú veľmi častým javom v histórii ľudstva. Sú podchytené a zadokumentované vo všetkých starých mytológiách a náboženstvách. Možno sa o nich dočítať v egyptskej i gréckej mytológii a takisto aj v indiánskej a či indickej mytológii.

Z môjho pohľadu sú navýznamnejšie a najlepšie zachytené v sumerskej mytológii, ktorou som sa veľa rokov zaoberal. Ale objaviť ich možno aj v Biblii – v Starom Zákone Hebrejov. Pričom je jasné, že jeho podstatné časti sú odpísané od Sumerov a čiastočne prispôsobené vlastným hebrejským predstavám a potebám. Napr. stvorenie človeka je takmer doslova odpísané.

Priame kontakty istých vyvolených ľudí s bohmi boli najdôležitejšími zážitkami ich celého života a zapísali sa nezmazateľne nielen do ich pamäte, ale do vedomia celého ľudstva. Jedným z takých stretnutí bol aj kontakt Mojžiša s Jahvem na vrchu Sinai.

Takmer všetky stretnutia bohov s ľuďmi sa konali na Zemi. A síce po potope sveta. Tá bola veľkým historickým medzníkom. Jej vyvolanie bohmi znamenal obrovský trest pre neposlušné a spupné ľudstvo.  Veľmi pozoruhodné je však to, že sú opísané aj tri stretnutia s bohmi pred potopou sveta. A ešte pozoruhodnejšie je to, že tieto sa nekonali na Zemi, ale v „nebi“. Vyvolené osoby, ktoré boli vzaté do „neba“ a či do obydlia bohov, hore na oblohe (do „neba“), sa vrátili na Zem a na príkaz bohov o tom podali správu ľuďom.

Jedno „nanebovzatie“ je opísané aj v biblickej Genézis a druhé dva sú zaznamenané v starých sumerských textoch. Vedci to z prastarých hlinených tabuliek, ktoré boli objavené v sumerskom Ninive vyčítali a zhrnuli pod názvom Legenda o Adapovi. Bol vyvoleným človekom, ktorému bolo dovolené žiť v meste Eridu na Zemi, v meste božských Anunnaki, ktorí prišli z ďalekého „neba“. Legenda opisuje podrobne Adapovu cestu do „neba“ k hlavnému bohu An-ovi. Hovorí sa v nej o tom, že Adapa na svojej ceste k nemu preletel „nezmerateľné diaľavy“ a videl veci, aké nikto z ľudí dovtedy neuzrel.

Na prastarých mezopotámskych zobrazeniach bohov z ďalekého „neba“, sú títo zobrazení ako „orlí ľudia“ v špeciálnych „uniformách“. To, že boli znázornení ako ľudské postavy s hlavami orlov a orlími krídlami symbolizovalo ich schopnosť vedieť „lietať“.

Pokračovanie nasleduje