Obrovský dlh, žiadna vláda: Francúzsko sa potápa v chaose! Aj tu je na vine „zlý“ Rus. Macron dal miliardy Kyjevu a ožobračoval Francúzov

Zničujúci výledok politiky Brueslu, Berlína i Paríža - takmer súčasne ťažké vládne krízy v Nemecku a Francúzsku! Rassemblement National (RN) Marine Le Penovej a ľavicové strany zvrhli menšinovú vládu vo Francúzsku vyslovením nedôvery.

Väčšina proti nej bola jasná: 331 z 577 poslancov odvolalo svoju dôveru kabinetu. Je to prvýkrát od roku 1962, čo bola francúzska vláda zosadená návrhom na vyslovenie nedôvery.

Premiér Michel Barnier  je teraz mimo úradu. On a celá jeho vláda musia okamžite podať demisiu Macronovi. Barnier a jeho kabinet boli vo funkcii len tri mesiace – absolútne negatívny rekord v povojnovej histórii.

Jeho gaullistická strana klesla vo voľbách do národného zhromaždenia v júli na šesť percent. Napriek tomu ho Macron vymenoval za šéfa vlády. Hlavu štátu preto čaká takmer už nesplniteľná úloha.

Nové parlamentné voľby budú možné až v lete budúceho roka. Pre Macrona sa považuje za nemožné získať novú menšinovú vládu prostredníctvom Národného zhromaždenia. A to v hrozivej situácii:

Francúzsko má extrémne vysoký štátny dlh vo výške 3 228 miliárd eur. Žiadna iná krajina EÚ nemá väčšie problémy.

Nový rozpočet by mal priniesť úspory, aj keď len nepatrné. Kedy ale bud, to nevie nikto.

Barnier chcel znížiť nový dlh zo šiestich na päť percent výkonu ekonomiky ročne. Ako si má Francúzsko dať nový rozpočet bez vlády, je teraz úplne nejasné – najmä vzhľadom na väčšinu.

Tým by sa zavŕšila hlboká politická kríza. Francúzsko už nie je riadené, s výnimkou prezidenta. Pretože ani Macronova strana so svojimi spojencami, ani ľavica či RN nemajú vlastnú väčšinu. Marine Le Pen súhlasila s tolerovaním menšinovej vlády. Zdá sa však, že nie je pravdepodobné, že to urobí znova. Fronty medzi všetkými tábormi stvrdli.

Barnier a Macron až do konca dúfali, že návrh nezíska väčšinu. Premiér v búrlivej dvojhodinovej diskusii povedal: „Nebojím sa.“ Apeloval na rozum a zodpovednosť poslancov.

V konečnom dôsledku proti nemu ale hlasovali aj členovia jeho vlastnej strany.

Prezident Macron sa vyjadril aj počas svojej trojdňovej štátnej návštevy v Saudskej Arábii a zrejme podcenil situáciu. Povedal, že si nevie predstaviť zvrhnutie vlády. Krátko po vyslovení nedôvery ho vyzvala na odstúpenie aj ľavica.

Macron však trval na tom, že zostane v Elyzejskom paláci. Jeho funkčné obdobie sa zvyčajne končí až v roku 2027.

Podnetom na vyslovenie nedôvery bolo pondelkové rozhodnutie premiéra schváliť francúzsky sociálny rozpočet obídením Národného zhromaždenia. Na to sa Barnier odvolal na ústavný článok 49.3.

To bolo právne možné, no zároveň to bola urážka poslancov.

Ľavicové strany počas premiérovho prejavu opustili parlament a oznámili vyslovenie nedôvery. Krátko nato sa pridala Le Pen.