Obnovenie „priateľstva“ s Putinom – Erdogan dráždi NATO i Washington

Ešte pred niekoľkými týždňami bolo nemysliteľné, aby Erdogan nadbiehal Putinovi a obviňoval USA, že boli zodpovedné za nevydarený puč proti jeho diktátorskej vláde. Erdogan sa odrazu a pre mnohých úplne nečakane neorientuje na Washington a Brusel, ale obrátil svoju pozornosť na Východ, k Moskve a všemožne sa usiluje o zblíženie s ruským prezidentom.

A tak to, čo ešte včera bolo absolútne nemožné, sa dnes stalo skutočnoťou. Erdoganov obrat voči Putinovi je zmenou o plných 180 stupňov.

A môžeme ho označiť ako rýchlo napredujúcu ofenzívu za dosiahnutie úplného zmierenia a následne nastolenie priateľstva medzi Ankarou a Moskvou. Moskva sa tomuto tureckému „útoku“ z pochopiteľných dôvodov vôbec nebráni a prijala ho s veľkým uspokojením a zadosťučením. Erdogan doslova túži po zblížení sa s Moskvou.

A Putin, ako jeden z najlepších a najprefíkanejších politikov súčasnosti, vie veľmi dobre, že vytvorenie osi Moskva-Ankara je tvrdým zásahom proti Bruselu, Washingtonu a samozrejme aj proti NATO a Merkel, to značí proti celému Západu. Spojenectvo Erdogana a Putina znamená aj obrat v tureckej zahraničnej politike, a to aj v jej pozícii smerom ku Kyjevu a už nebude viac proukrajinská, ale proruská. Ruský prezident to celé učite nerobí z “lásky” k Erdoganovi, ale len z politického pragmatizmu.

Po zmrazení vzťahov Turecka a Ruska, prichádza teraz koniec doby ľadovej a Erdogan svojím novým postojom k Moskve dokonale manifestuje Západu a EÚ, že je mocnejší ako Brusel a Merkel.

Málokto vie, že Erdogan začal už dávnejšie pred nevydareným pučom v Turecku hľadať opätovný kontakt k Putinovi. Putin bol aj prvým štátnikom, ktorý po puči vyjadril Erdoganovi svoju podporu a ktorý puč proti nemu odsúdil. Po porážke pučistov je Erdoganova pozícia voči Západu oveľa silnejšia ako predtým, hoci už vtedy bola veľmi silná. A Západu neostáva nič iné, ako len škrípať zubami a akceptovať všetky kroky tureckého diktátora.

Neodváži sa na nič, ani len  vyniesť aspoň ostré slová a už vôbec nie nejaké tvrdé sankcie, ako proti  Putinovi, hoci Erdogan rozšliapal aj tú trochu demokracie, ak vôbec nejaká v jeho Turecku bola a vrhol ju do bahna.

Erdogan vyhlásil, že plánuje navštíviť Putina už v prvej polovici augusta v Petrohrade. Ankare je jasné, že po tom, čo sa v Turecku udialo na represáliach a po puči ešte oveľa viac,  je nerealistické myslieť na vstup do EÚ. A Ankara sa dáva tak, že jej na tom už vôbec ani nezáleží.

Pre Erdogana je zblíženie sa s Ruskom politicky dôležité, lebo potrebuje pozitívne výledky. Politická kríza, ktorá teraz v Turecku je, zapríčinila aj ekonomickú recesiu a aj ruské sankcie, ktoré Putin proti Turecku zaviedol, postihli negatívne tureckú ekonomiku, najmä poľnohospodarstvo a turizmus. Ale už v júni, keď sa Erdogan ospravedlnil za odstrel ruského lietadla, tak Moskva postupne začala sankcie redukovať.

Putin a Erdogan sú už dokonca natoľko zblížili, že plánujú opätovné rozbehnutie výnamného spoločného projektu – ktorý bol zastavený – TurkStream-Pipeline-Projekt. Okrem toho sa už dohodli  aj na stavbe atómového reaktora v Anatólii. Ankara počíta aj s tým, že na turkecké pláže sa zas vrátia aj ruskí dovolenkári.

Turecko má pre NATO mimoriadny význam a keď sa táto krajina, ako člen NATO, začína teraz bratať práve s jeho vyhláseným najväčším nepriateľom, Ruskom, tak to v jeho vedení spôsobuje veľký šok a bezradnosť.

Amkara ale ide so svojimi provokáciami Západu ešte ďalej a nepriamo obvinila USA z pomoci pučistom a z toho, že Washington podporuje Hnutie Erdoganovho odporcu Gülena, žijúceho od roku 1999 v exile v USA. Turecký prezident dáva najavo, že keď chce, tak má okamžite náhradu za svojich západných spojencov a ukazuje im, že ak nebudú tancovať podľa jeho nôt, tak bude bratstvo s Putinom ešte viac prehlbovať a cez neho môže isť ešte viac na Východ a pridať sa aj k Číne a niečo také by bolo už veľkým tak ekonomickým, ako aj strategickým ohrozením Zapadu. Už teraz sa Washington obáva, že ak situácia s Tureckom sa bude ďalej vyhrocovať, tak, že nevypočitateľný Erdogan dokonca môže zrušiť jeho veľmi dôležitú leteckú základňu v Incirliku. A to by bolo nielen veľké pokorenie Bieleho Domu, ale aj veľke oslabenie vojenskej pozície Ameriky na veľmi dôležitom strategickom mieste sveta.

Momentálne je Erdogan mocnejším pánom ako NATO, Brusel i Biely Dom, a len sa opäť potvrdzuje, že politika je prostitútkou non plus ultra.