Senzačný Objav, ktorý v roku 2016 otriasol svetom - bola zaň Nobelova cena fyziky

Vo fyzike bolo urobenených v tomto storočí už viacero veľmi významnych objavov – o.i. napríklad:

Po prvý raz bolo v roku 2019 vypočítané a skonštruované realistické znázornenie čiernej diery pomocou rádio-astronomických záznamov z Event Horizon Telescopesö.

 V roku 2004 sa podarila prvá fotografia exoplanéty obiehajúcej hviezdu kategórie hnedý trpaslík 2M1207 b.

Ale objav z roku 2015 ( v médiách publikovaný v roku 2016), za ktorý Rainer Weiss, Barry Barish a Kip Thorne z medzinárodnej spolupráce LIGO dostali v roku 2017 Nobelovu cenu za fyziku, je najväčšou senzáciou  fyziky v tomto storočí:

Podarila sa prvá priama detekcia gravitačných vĺn. Fenomén gravitácia je najväčším zázrakom kozmu – a bez existencie gravitácie by kozmos, ako ho poznáme, nemohol existovať.

LIGO, Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory, je výsledkom spolupráce viac ako 1000 výskumníkmi vo viac ako 20 krajinách; vrátane  nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre gravitačnú fyziku. Spoločne zaviedli do praxe takmer 50-ročnú víziu, píše Nobelov výbor vo svojej tlačovej správe.

Držitelia Nobelovej ceny za rok 2017 svojím nadšením a odhodlaním neodmysliteľne prispeli k úspechu LIGO.

Výskumníci v spolupráci LIGO dosiahli prvú priamu detekciu gravitačných vĺn 14. septembra 2015. V ten deň dva detektory LIGO v USA prvýkrát zaznamenali gravitačné vlny.

Signál GW 150914 pochádzal z dvoch čiernych dier, ktoré sa zlúčili vo vzdialenosti asi 1,3 miliardy svetelných rokov.

Pre astronómiu otvára detekcia gravitačných vĺn nové okno do vesmíru. S novým nástrojom môžu vedci skúmať aj temnú časť vesmíru – vidíme totiž len nepatrnú časť vesmíru. 99 percent nie je možné odhaliť pozorovaním v elektromagnetickom spektre (svetlo, rádio, röntgenové žiarenie, gama žiarenie). Astronómovia však vedia, že táto tmavá časť vesmíru je vystavená účinkom gravitácie.