O objavenie Ameriky sa najviac zaslúžili Židia - patril k nim aj Kolumbus?

Vznik nového Jeruzalema v Niew Amsterdame, neskoršom New Yorku

V časoch, keď sa na východe Európy - v polovici 16. storočia - prevalila cez židovské obce najtrpkejšia pohroma, masové prenasledovanie a vraždenie, odohrala sa opačnej strane zemegule udalosť, ktorá mala znamenať neskôr pre celý svet obrovskú premenu a mala mať pre neho prevratné a ďalekosiahle dôsledky a tiež veľmi ovplyvnila aj ďalšiu históriu židovstva. Súvisela s dvoma inými udalosťami, asi poldruha storočia predtým, v roku 1492. V tomto roku objavil Kolumbus Ameriku a súčasne došlo k vyhnaniu Židov zo Španielska. 2. augusta 1492 opustili všetci Židia Španielsko a v krajine smeli ostať len tí, ktorí sa dali pokrstiť. O deň neskôr vyplávali Kolumbove lode na odvážnu a nebezpečnú plavbu, objaviť smerom na západ, cestu do Indie, čo napokon viedlo k objaveniu Ameriky. Od samého počiatku bola história vývoja Ameriky spojená so židovstvom. Kolumbova expedícia bola záležitosťou a projektom, na ktorom mali rozhodujúci podiel Židia. Nikdy nebola zodpovedaná otázka, či nebol aj Kolumbus Židom. Mnohé fakty z jeho života hovoria o tom, že je to nielen možné, ale aj nanajvýš pravdepodobné. Jednoznačne to však nie je možné dokázať.

Niekoľko storočí boli vedci presvedčení, že objaviteľ Ameriky bol synom tkáča Domenika Kolumba z Janova a jeho manželky Zuzany Fontanarossa a ktorý bol zaznamenaný v dokumentoch ako Kristof Kolumbus. V roku 1914 však objavil učenec de la Riega v malom meste Pontevedra, v španielskej Galícii, staré listiny, v ktorých sú záznamy o istom Domenikovi Colonovi a jeho manželke Zuzane Fonterosa. V nich sú zmienené aj ich deti Christobal, Bartolomeo, Diego a Branqa. Členovia rodiny Fonterosa, ktorá je zadokumentovaná ako rodina Kolumba po matke, boli však v tom čase len nedávno pokrstení Židia. Z ďalších písomných prác a dokumentov, ktorých autorom bol Kolumbus, možno zistiť, že nikdy nepísal taliansky, ale za to veľmi dobre po španielsky. Za zmienku stojí aj to, že Kolumbus pomenuvával novoobjavené ostrovy pozdĺž amerického pobrežia podľa miestnych lokalít v okolí španielskeho Pontevedra. V tejto súvislosti je významný aj fakt, že prevažná väčšina mužov, ktorí jeho cestu a jeho plány podporovali a mu výdatne pomáhali, boli Židia a či pokrstení Židia.

K najvplyvnejším a najvyššie postaveným mecenášom a podporovateľom Kolumba a jeho objaviteľskej cesty k brehom Ameriky boli dvaja pokrstení Židia. Luis de Santangel, správca kráľovského pokladu v Aragone, syn pokrstených Židov a vicekancelár španielskych katolíckych kráľov Izabely a Ferdinanda, Alfonso de la Caballeria, ktorý tiež pochádzal z rodiny pokrstených Židov. Jediným kresťanským priaznivcom Kolumba z celej rady jeho mecenášov bol len kráľovský sekretár Juan de Coloma, avšak treba dodať, že aj jeho manželka pochádzala zo židovskej rodiny a síce z už vyššie spomenutej rodiny de la Caballeria. V poľnom tábore španielskeho vojska, ktoré obliehalo poslednú arabskú pevnosť na území Španielska, dňa  2. januára 1492, to bol práve pokrstený Žid Luis de Santangel, ktorému sa podarilo presvedčiť kráľovnú Izabelu, aby Kolumbovu cestu na západ podporila. Dokázal jej veľmi názorne vysvetliť, aké obrovské bohatstvá može Kolumbus priniesť do Španielska a aká večná sláva ju očakáva, keď ako prvý objaví cestu po mori do západnej Indie. Napokon jej ešte povedal, že aj sám zo svojich súkromných peňazí prispeje značnou sumou 17 000 dukátov na tento cieľ, čo ju konečne celkom presvedčilo a tak dala súhlas k finančnej podpore výpravy Kolumba.

Takmer všetko, čo Kolumbus potreboval pre svoju expedíciu v oblasti nautických a navigačných prístrojov, ako aj máp, vytvorili Židia. Vynikajúcu službu vykonal pre úspech Kolumba skvelý židovský astronóm a matematik Abrahám Zacuto. Jeho Almanach perpetuum - astronomické tabuľky efemeríd - si Kolumbus vzal so sebou na svoju plavbu. Veľký podiel na vývoji navigačných prístrojov pre Kolumba mal jeho priateľ Jehuda Cresques, riaditeľ Nautickerj akadémie na Malorke, neskôr riaditeľ Námornej školy v portugalskom Sagrese. Ďalší pokrstený Žid, účastník Kolumbovej výpravy, Luis de Torres, bol prvým, kto vstúpil na pôdu Ameriky. Zároveň sa stal aj prvým Európanom, ktorý sa v novoobjavenom svete usadil. Po návrate Kolumba do Španielska sa Torres rozhodol pre Kubu a začal tam vo veľkom pestovať rastlinu, ktorá bola vtedy v Európe úplne neznáma a ktorú sám objavil - išlo o tabak. Jeho zásluhou sa tabak veľmi rýchlo rozšíril aj do Európy.  Prvým, kto sa v Európe dozvedel o epochálnych Kolumbových objavoch, nebola katolícka kráľovna Izabela, ale Žid Luis de Santangel. Kolumbus mu to oznámil už z Azorských ostrovov, kde sa zastavil počas spiatočnej plavby. Až z úst svojho správcu kráľovského pokladu de Santangela sa dozvedela aj kráľovná o úžasnom úspechu Kolumba a už čoskoro ho vymenovala za admirála.

Druhá plavba Kolumba do Ameriky v následovnom roku bola financovaná taktiež zo židovských zdrojov. To isté sa udialo aj v prípade tretej a štvrtej Kolumbovej cesty zo Španielska do Ameriky. Preto možno jednoznačne tvrdiť, že bez financií židovského kapitálu a v neposlednom rade aj vďaka poznaniu židovských učencov by Kolumbus svoje cesty nikdy nemohol realizovať.   Kolumbus objavil úplne nový obrovský svet, s takmer nekonečnými možnosťami. A nič nebolo samozrejmejšie ako to, že zároveň aj prebudil obrovský záujem tak kruto všade prenasledovaných Židov, aby využili túto novú, pre nich veľmi lákavú šancu. Už čoskoro prúdili početní Židia i židovskí pokrstenci do Ameriky, kde mohli v novej nádeji žiť a pracovať v krajoch, ktoré Kolumbus obsadil v mene španielskej koruny. Naloďovali sa tajne, lebo oficiálne im nebolo dovolené, aby sa tam usadili. Ako všade, tak aj tam priniesli so sebou úspech a nové užitočné idey. Žid Juan Sanchez zo Zaragozy sa v Amerike stal prvým obchodníkom a kupcom. Židia boli prví, ktorí v Amerike vybudovali priemyselné zariadenia. Už v roku 1493 sa portugalskí Židia usadili na ostrove Sant Thomas a začali vo veľkom s plantážnym hospodárstvom. Z ostrova Madeiry doviezli cukrovú trstinu a s úspechom ju pestovali. Vybudovali viaceré fabriky na cukor a už čoskoro pre nich pracovalo okolo tritisíc otrokov z Afriky. Žiaľ, veľký sen Židov, aby mohli žiť v Amerike v pokoji a slobode bol prerušený začiatkom šestnásteho storočia a krvilačné rameno katolíckej inkvizície ich dostihlo aj tam.

Španielski králi vymenovali biskupov na Kube a Porto Ricu aj za inkvizítorov a dali im plnú moc, aby potlačili a vykynožili akékoľvek kacírstvo. Po nástupe španielskeho kráľa Karola V. sa inkvizícia udomácnila aj v Mexiku. Len deväť rokov po porážke ríše Aztékov začali tam horieť prvé ohne v Novom svete, kde upaľovali telá kacírov podľa rozsudkov inkvizície. Čoskoro po roku 1536, keď sa rozbehli inkvizičné súdy aj v Portugalsku, prúdili emigrovaní pokrstení Židia do Mexika. Netrvalo dlho a nebolo mesta, kde by sa neboli usadili. Židia boli aktívni vo všetkých odvetviach hospodárstva. Otvárali si remeselnícke dielne, obrábali plantáže a rozbiehali obchod so všetkými významnými časťami starého sveta, najmä s Talianskom, Tureckom a Holandskom. Predovšetkým ich zásluhou sa už veľmi skoro rozprúdil intenzívny tok rôznych tovarov cez Atlantik. Netrvalo dlho a prišla negatívna rekacia. V roku 1571 bol v Mexiku na príkaz španielskeho cisára Filipa II. založený prvý inkvizičný tribunál. Jeho úlohou bolo dôkladne "vyčistiť" krajinu, zneuctenú Židmi a kacírmi. V roku 1574 sa potom začalo s veľkou "slavou" s početnými verejnými upaľovaniami , ktorým padli za obeť nespočetní Židia a židovskí pokrstenci ako údajní kacíri. V priebehu dvadsaťpäť rokov sa konalo takmer deväťsto inkvizičných procesov a horlivosť mexickej inkvizície nebola o nič menšia ako horlivosť zlopovestnej inkvizície v španielskom Tolede. Podobne ako v Mexiku, tak aj v Peru sa šírila hrôza inkvizície a jej masového vraždenia nevinných židovských obeti, a to od roku 1570, po založení inkvizičného tribunálu. Znie to neuveriteľne, ale šialené vyčínanie peruánskej inkvizície nadobudlo také rozmery, že v krajine prišlo k hospodárskej kríze a banky neboli schopné ďalej odvíjať svoje finančné aktivity, kedže boli prevažne v rukách Židov, ktorých inkvizícia usmrtila. S vyvraždením Židov v Peru nastala v krajine ťažká ekonomicka recesia, ktorá ju ochromila na dlhé desťročia.
    
Neporovnateľne lepšiu situáciu našli Židia však v severnej Amerike, kam začali emigrovať vo veľkom v nasledovnom storočí. V roku 1654 sa v prístave Nového Amsterdamu (z ktorého neskôr vznikol New York) vylodilo 23 židovských utečencov. Jeho založenie a jeho začiatky sa dávajú do súvislosti s Henry Hudsonom v roku 1609 a od roku 1610 s holandskými kupcami a obchodníkmi. No až v roku 1626 odkúpil Peter Minuit domorodcom, pravdepodobne z indiánskeho kmeňa Lenni-Lena ich ostrov „Manna-hatta“, na ktorom už stála malá holandská osada, za neuveriteľne smiešnu sumu 60 Guldenov. Týmto aktom bolo založené sídlisko, ktoré dostalo meno Nieuw Amsterdam a stalo sa hlavným mestom kolónie Nieuw Nederland. Predstavitelia mesta povolili židovským prisťahovalcom pobyt v Nieuw Amsterdame s právom na obchodovanie a podnikanie v celej holandskej kolónii. Tým sa začala nová epocha pre amerických židov a začala sa rodiť najväčšia židovská obec na svete. Niew Amsterdam sa stal holandským Jeruzalemom na americkej pôde.