O islame, ako mi o ňom rozprával môj arabský priateľ – 3. časť

Čašník nám priniesol ďalšiu šálku kávy a Harun rozprával ďalej:

„Hoci Korán deťom povoľuje, že sa až do puberty nemusia postiť, tak, keď sme prišli do veku desať, jedenásť rokov, tak nás, deti, naša rodina podnecovala k tomu, aby sme skúsili postiť sa. Ale až vo veku štrnásť rokov som bol schopný vydržať sa postiť celý mesiac Ramadan. Veľmi som obľuboval toto obdobie, bolo pre mňa niečím veľmi mimoriadnym a prežíval som ho veľmi intenzívne.

Väčšina obchodov bola v priebehu Ramadanu zavretých, ale niektoré z nich vždy otvorili okolo obeda, aby si ľudia mohli nakúpiť.

Večer, keď sa už blížil čas iftar, okamih, keď denný pôst končil, tak sa mesto rýchlo vyprázdnilo a všetci sa ponáhľali domov, aby sa mohli najesť a napiť.

Celá naša veľká rodina sa zhromaždila a spoločne sme zasadli k slávnostnej večeri. To sa opakovalo každý večer Ramadanu. Bolo nás okolo dvadsaťpäť a každý večer sme jedli v inom dome, u inej tety a strýka. Po jedle sme ostali spoločne sedieť dlho do noci. Bolo to všetko veselé a veľmi dôverné. Mám na to krásne spomienky.

Môj otec pravidelne na tieto večere pozýval aj svojich niekoľkých kresťanských priateľov. My sme ich zas navštevovali cez ich kresťanské vianočné sviatky.

Mal som rád každý takýto moment, lebo v tých chvíľach sa všetko všedné a obyčajné menilo na niečo mimoriadne a vzácne. A všetci ľudia boli k sebe milí a priateľskí a si prejavovali vzájomný rešpekt a úctu.

Nie každý moslim sa však musí cez Ramadan postiť. Napr. chorí a veľmi starí ľudia a taktiež tehotné ženy a ženy, ktoré koja majú vynimku.

Na konci Ramadanu sme v Damasku slávili trojdňový religiózny sviatok, Aid el-Sachir. Bol opakom Ramadanu a Alah prikazuje, aby počas neho ľudia oslavovali a sa hostili a užívali radosti života naplno. Obchody, školy, firmy – všetko bolo vtedy zavreté. Žobráci, tuláci a bezdomovci dostávali výdatnú almužnú. Deti a manželky dostávali nové šaty a topánky. Nikto nemal nič postrádať.

Už ako osemročný som dobre ovládal päť základných pilierov mojej relígie, ako aj rituály a morálne zákony islamu, ktoré nesmeli byť nikdy porušené.

Doznanie viery v jediného boha Alaha a jeho proroka Mohameda

Každodenná modlitba

Dobročinnosť a milosrdenstvo

Pôst

Púť do Mekky, pre tých, ktorí si to finančne mohli dovoliť. Alah zbavil tejto povinnosti chudobných a chorľavých“  

Pokračovanie nasleduje