O islame, ako mi o ňom rozprával môj arabský priateľ – 2. časť

Bol krásny slnečný deň začiatkom júna pred poldruha rokom. Bol som pracovne niekoľko dní v Paríži a ako vždy, keď tam prídem, tak aj vtedy som sa stretol s mojím moslimským priateľom Harunom, ktorý je historikom.

Sedeli sme v jednej pouličnej kaviarničke v blízkosti Notre Damu a okrem vône kávy som až tam cítil aj vôňu neďaleko tečúcej Seine. Debatovali sme o situácii v Sýrii a o utečeneckej problematike v Európe.

Harun sa ma opýtal, či som bol niekedy v Damasku. Keď som záporne pokrútil hlavou, tak začal rozprávať:

„Damasek je pokladaný za najstaršie mesto na svete. Samozrejme to si myslíme my Sýrčania, ale ďaleko od pravdy to nebude. Židia tvrdia, že najstaršie je ich Jericho, a to si myslím aj ja.

Musíš vedieť, Roman, že my rodáci z Damasku sme vždy boli mimoriadne tolerantní a mierumilovní ľudia. Pokiaľ to všetko nezničili a nerozbili Američania a nezasiali medzi nás nenávisť a zabíjanie jeden druhého. V Damasku žili pokojne a vedľa seba moslimovia, kresťania a Židia, a to celé stáročia.

Môj otec Hasim nám o tom vždy rozprával, keď nám deťom robil prednášky z histórie nášho mesta a učil nás tolerancii. Jeho meno Hasim je zároveň aj výrazom pre tolerantný, priateľský, veľkorysý, a presne taký bol celý život. Ja za moje meno nepriamo vďačím ujovi Aronovi. To bol najlepší priateľ môjho otca a bol polovičným kresťanom a polovičným Židom. Jeho otec bol sýrskym kresťanom a matka sýrskou Židovkou. No a Aron je staré hebrejské meno a moslimovia si z neho urubili meno Harun. Môj otec chcel, aby som dostal meno po ňom.

Orient je pre Európanov  synonymom pre nepokoje a konflikty - akoby ich Európania neboli vyrábali celé stáročia až do dnešného dňa aj sami, a to po celom sveta a v takom množstve, ako žiadna iná kultúra. Obe strašné svetové vojny sú len dielom Európy. A USA sa napriek tomu opovážili nazvať Sýriu darebáckym štátom a nášho prezidenta Assada nazývali démonom a diablom.

Najdarebáckejší štát na svete je ale  len Amerika. Američania ukradli celú svoju krajinu, kde žijú Indiánom a fakticky ich celkom zničili a takmer vykynožili. Naproti tomu u nás v Sýrii žili vedľa seba v mieri početné etniká a rôzne religiózne spoločenstvá.

Náš model života mohol byť príkladom – keby to všetko neboli zničili a násilne rozbili Američania a EÚ – mierovej koexistencie aj pre iné krajiny v Oriente. Nikde inde v tejto časti Zeme (ale ani takmer nikde inde) nežije toľko rôznych etník s odlišnými náboženstvami a rečami pokojne vedľa seba, ako u nás v Sýrii.

A práve toto prekážalo Západu a urobil všetko preto, aby to zničil a mohol tak vojensky u nás zasiahnuť a potom nám našu krajinu ukradnúť a obsadiť. Vďaka Rusku sa tak ale nestalo – Rusko nás zachránilo.

Sýria bola Babylonom národov a rečí – spomeniem len niektoré, aby si si urobil predstavu o sýrskom Babylone.

U nás žili celé stáročia okrem Sýrčanov, Arabi, západní Aramejci, východoaramejskí Asýrčania, Arméni, Čerkesi, Čečéni, grécki hovoriaci moslimovia z Kréty, Kurdi, Turci, Židia, Egypťania a početní ďalší. Vždy v mieri a vzájomnom rešpekte.“

Pokračovanie nasleduje