Sme svedkami novej éry informačného kapitalizmu, ktorý nadobudol globálnu moc. Začal premieňať svet do svojrázneho stavu ducha. Chce nielen čítať naše myšlienky, ale aj ich kontrolovať a ovládať. Jeho globálny mozog je neprestajne zamestnaný s tým, aby zistil a obsiahol, čo ľudia robia, hovoria, kupujú a čo všetko sa dá pre nich urobiť, aby ich to opantalo, ovládlo a aby nadobudli pocit, že to bezpodmienečne potrebujú.
Žiť, prežívať a zažívať niečo len tak, bez toho, aby to nemalo žiadny ekonomický"dôvod", to pre informačný kapitalizmus neexistuje. Aj priateľstvo, lojálnosť, sociálny humanizmus, láska, milosrdenstvo, súcit nemajú pre neho absolútne nijaké opodstatnenie a preto ich treba potláčať a napokon celkom vykynožiť. Nová ekonómia potom môže človeka ešte viac manipulovať a postupne tak dosiahnuť to, že každé indivíduum stratí svoju individualitu a že táto bude zredukovaná takpovediac len na bod, to znamená, že nebude mať nijaké rozmery a žiadne perspektíy, ale bude presne determinovaná.
Tento poľutovaniahodný stav ľudskej kreatúry, ktorá zažíva amputáciu svojej individuality bez toho, že by si toho bola vedomá, je skvelým víťazstvom ekonomického imperializmu. Má však svoje korene už v období studenej vojny. V časoch studenej vojny, v atmosfére na ľad zmrazeného ovzdušia, ktorá panovala medzi povojnovými blokmi Západu a Východu, sa zrodil imperatív, že každý môže konať akokoľvek, ak sa mu tým podarí uškodiť protivníkovi a polepšiť sebe. V podstate sa to dá vnímať ako moderný machiavellizmus.
Presne tak funguje aj informačný kapitalizmus a jeho produkt, homo ekonomikus. V tomto antihumánnom systéme je najdôležitejším impulzom maximálne egoistická motivácia a tá modeluje podľa presnej formy celú spoločnosť. Tá sa stáva otrasne jednoduchá, bez pozitívnej emocionality, má presne podľa určitých šablón a módnych trendov programované svoje žiadostivosti, svoje radosti a potreby. Správa sa ako stádo oviec, ktorého smer pohybu určujú ovčiarske psy a tie reagujú na príkazy vodcu - baču.
Veľká kríza tohto systému - ktorú spustili bezohľadné veľkobanky - nebola v prvom rade krízou finančných trhov, kapitálu a finačných tokov, ale bola v prvom rade krízou ľudských hodnôt, krízou našich duší a krízou nášho sociálneho cítenia, ktoré klesli až na bod mrazu. Napriek tomu sme sa nepoučili a nezmenili sme nič na patologickom systéme informačného kapitalizmu. Ponechali sme mu aj naďalej absolutnú moc - moc bez kontroly. Moc sme aj nadalej prenechali finančným trhom, bankám a politikom, ktorí po niekoľkých krátkodobých vyhrážkach a smiešných hrozbách smerom voči týmto ohavne a bez morálky vládnúcim inštitúciam, opäť pred nimi stiahli chvost a postavili sa do pozoru.
Informačná ekonomika má masy doslova a čoraz viac v hrsti, podobne ako stredoveká cirkev svojich veriacich - a má pre nich pripravené, ako cirkev vtedy, buď nebo alebo peklo, aj keď tam nie sú anjeli ani čerti, ktorí ovládali myslenie ľudí stredoveku. Táto globálna ekonomika hodnotí pocity, dôveru, sociálne kontakty podobne ako hodnotí akcie a tovary. Vytvorili sme si tak svet, kde sa všetko meria len trhovou hodnotou a čo sa trhovou hodnotou nedá vyjadriť, tak nemá nijaku hodnotu.
Dospeli sme do takého doslova zúfalého stavu našej existencie, že nám vládne trh a nie myslitelia a humanisti. Nemčina má na to veľmi výstižný výraz - hovori o Entfesselung der Märkte - preložím to voľne ako trhy, ktoré boli pustené z reťaze. To znamená, že si robia to čo chcú a preto neberú ohľad ani na etiku a ani na človeka.
Pokračovanie
