Nový „Guaidó“ vo Venezuele: Nový pokus USA o prevrat vo Venezuele? V tomto prípade s Mariou Corinou Machado

Vo vzťahu USA k Venezuele existujú fakty, ktoré nemožno spochybniť. Kto pozná pomery v latinskej Amerike a špeciálne vo Venezuele, ten vie, že jediný záujem USA je ovládnuť Venezuelu vhodným režimom a dostať pod kontrolu bohatstvo jej energií. Dlhé roky predtým ako sa dostal k moci Hugo Chavez, tak proamerická vlada vo Venezuele umožňovala západným koncernom dokonale využívať venezuelské zdroje energií.

S Chavezom a s jeho nástupcom Madurom sa to však úplne zmenilo a Venezuela sa pre USA stala preto úhlavným nepriateľom, ktorého bolo nutné dostať znova do područia Bieleho Domu.

V januári 2019 Guaidó, podporovaný Spojenými štátmi, spustil svoj pokus o prevrat vo Venezuele.

A za niekoľkomesačného potlesku západných médií sa nechal vymenovať za dočasného prezidenta, čo bolo úplne protiústavné, ale s podporou Západu – predovšetkým USA, samozrejme možné a vysoko „demokatické“.

Keďže sa USA napokon nepodarilo dosiahnuť vo Venezuele prevrat – armáda i národ stáli za svojím právoplatným prezidentomo Nicolásom Madurom, tak ju začali ničiť ekonomicky.

Boli na ňu uvalené sankcie Západu pod vedením USA. Západ sankcionoval takmer všetko, dokonca svojimi sankciami bráni aj dodávke životne dôležitých liekov. Okrem toho Británia fakticky skonfiškovala zlato venezuelského štátu.

Ak by bol ekonomický model venezuelskej vlády naozaj taký zlý, ako tvrdí americká propaganda, potom by tieto sankcie neboli potrebné a venezuelská vláda by krajinu zruinovala aj sama bez „pomoci“ zo Západu.

Dôvod boja Západu pod vedením USA proti venezuelskej vláde je opäť banálny a už tradične koristnícky:

Ide o venezuelskú ropu, ku ktorej chcú mať americké korporácie prístup. Venezuela je jednou z krajín s najväčšími zásobami ropy, čo západné médiá vo svojich správach o krajine radi taja.

6. augusta Spiegel publikoval článok s názvom „Pred prezidentskými voľbami vo Venezuele – žena v krátkom čase“, v ktorom vedie masívnu propagandu pre ciele americkej vlády – a možno začína prezentovať aj nového„Guaidóa“.

Opozičná osoba financovaná USA

Článok je o venezuelskej opozičnej političke Marii Corine Machado, ktorú Spiegel svojim čitateľom vykresľuje ako mimoriadne sympatickú a veľmi demokratickú. Čo Spiegel nespomína je, že ona a jej politické hnutie Súmate sú financované miliónmi dolárov od National Endowment for Democracy (NED) minimálne od roku 2004. NED je zodpovedný za proamerické prevraty po celom svete.

Okrem toho je táto zradne proamerická Venezuelčanka za americké sankcie voči Venezuele (niečo také je fakticky zrada krajiny). V dôsledku toho jej podľa Spieglu zakázali kandidovať v nadchádzajúcich voľbách.

Vyviazla z toho teda bez väčších problémov, pretože ak by si nemecký politik nechal svoju stranu financovať napríklad od čínskeho alebo ruského štátu miliónmi, musel by rátať s obvinením z nezákonného financovania strany a v horšom prípade s väzením.

To, že táto žena sa „angažuje“ za záujmy USA, možno nepriamo zachytiť aj v Spiegli:

Ak by to bolo na nej, tak budúca vláda by sprivatizovala štátnu ropnú spoločnosť PDVSA.

To je presne to, čo americké ropné spoločnosti chcú: Chcú prevziať štátnu ropnú spoločnosť PDVSA a tým aj práva na ťažbu venezuelských ropných polí. A budúca venezuelská vláda (na čele s proamerickou političkou Machado?) by mala zabezpečiť privilégiá pre americké korporácie. O tom sa však čitateľ Spieglu nedozvie.

Namiesto toho sa čitateľ v Spiegli dozvie, že jej deti žijú v USA „z bezpečnostných dôvodov“.

USA – okrem financovania – motivujú svoje zahraničné bábky, ktoré sú údajne významnými predstaviteľmi demokratickej opozície aj takto: Dávajú ich deťom privilégiá, ako napríklad štipendiá, na štúdium na elitných amerických univerzitách. Daria Navaľnaja, Navaľného dcéra, študuje napríklad na Stanforde.

Západné médiá sú obzvlášť cynické v obviňovaní venezuelskej vlády z neschopnosti.

Predstierajú sympatie k trpiacemu obyvateľstvu vo Venezuele, ale zakrývajú skutočnosť, že toto utrpenie spôsobili západné sankcie.

V Spiegli to znie takto:

Prezidentovi Madurovi chýba charizma, no predovšetkým mu chýbajú peniaze na financovanie sociálnych programov, ktoré spustil Chávez. Vyvlastňovanie, korupcia a nedostatok investícií najmä v štátnej ropnej spoločnosti PDVSA spôsobili, že počas jeho desaťročného pôsobenia sa ekonomika prepadla približne o 90 percent. (...) Hlad, nedostatok jedla, nedostatok liekov, výpadky elektriny, firmy, ktoré už nevyrábajú (...) zoznam nedostatkov je dlhý.“

Ak by to Západ s predstieranými sympatiami pre venezuelský ľud myslel vážne, zajtra by mohol sankcie zrušiť. To by dokonca pomohlo Západu, ktorý chce Madura zvrhnúť, pretože momentálne môže za všetky ekonomické problémy Maduro viniť americké sankcie.

Ak by Západ zajtra zrušil sankcie a ak by zlé hospodárenie pod vedením Madura bolo naozaj také zlé, ako Západ tvrdí, potom by Západ mohol len čakať, kým ľudia vo Venezuele zvrhnú samotného Madura, pretože potom by už nebol zodpovedný za biedu Západ.

Západu ale nikdy nešlo a nejde o obyvateľov Venezuely, Západu ide len o venezuelskú ropu.

Sankcie sú navrhnuté tak, aby zruinovali krajinu, kým nebude Maduro zvrhnutý a nový proamerický prezident nepredá venezuelskú ropu americkým ropným spoločnostiam spôsobom, ktorý Spiegel eufemisticky opisuje ako „privatizáciu“, a to je deklarovaným cieľom „hrdinky“ rozprávky o dobrých Američanoch v Spiegli, Marie Coriny Machado.