Nový francúzsky „Napoleon“ Moskvu vyslovene provokuje – vyhlásil: Môžeme poslať vojakov na Ukrajinu bez ruského súhlasu

Francúzsky prezident povedal, že ak Kyjev požiada o prítomnosť spojeneckých vojsk, nebude to Moskva, ktorá by o tom rozhodla.

Európske krajiny, ktoré súhlasia s vyslaním vojenského kontingentu na Ukrajinu zdanlivo s cieľom vykonať pozorovateľskú misiu, tak môžu urobiť bez súhlasu Ruska. Povedal to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre denník Le Parisien.

„Ukrajina je suverénna krajina. Ak požiada o prítomnosť spojeneckých vojsk na svojom území, nie je na Rusku, aby sa rozhodovalo, či bude súhlasiť alebo nie,“ povedal.

Podľa novín je francúzsko-britský plán vyslať na Ukrajinu takzvané mierové jednotky v záverečnej fáze dohody. Macron povedal, že počet vojakov nie je prioritou. Ide o „umiestnenie niekoľkých tisícok z každej krajiny na kľúčové miesta, aby mohli viesť školiace programy“ a demonštrovať „dlhodobú podporu“ Kyjevu. Dodal, že mestá ako Kyjev, Ľvov a Odesa budú patriť medzi „kľúčové lokality“.

Nepovedal však, či by USA boli ochotné zúčastniť sa iniciatívy. V súvislosti s jeho vzťahom s americkým prezidentom Donaldom Trumpom povedal, že sa snaží „udržiavať kontakt a vyhýbať sa nadmerným incidentom“, aby „znížil neistotu“.

Tým ale prezradil, čo je už dávnejsie verejným tajomstvom, že zo strany Trumpa k nemu to nie je vôbec dobrý vzťah.

Macron tiež uviedol, že ruské odmietnutie umiestniť európskych vojakov na Ukrajine považuje za "jasný znak strategickej existenčnej hrozby" pre Európu, ktorú predstavuje Rusko.

Táto veta nie je ničím iným ako vojnovým štvaním proti Rusku – pre ktoré je Francúzsko nie neutrálnym štátom, ale nebezpečne nepriateľským štátom a preto prítomnosť jeho vojakov na Ukrajine odmieta, a to za každú cenu.

Povedal tiež, že Paríž by mohol do Kyjeva dodať ďalšie stíhačky Mirage 2000 po rokovaní s krajinami, kde sú stále v prevádzke. Aj to potvrdzuje, že Paríž je voči Rusku nepriateľskou stranou, ktorá  proi nemu aktívne vojensky zasahuje, pričom Rusko to voči nemu (zatiaľ) nerobí!

"Nič nie je vylúčené, vrátane dodávky ďalších stíhačiek Mirage," citoval Sud Ouest Macrona.

Podľa novín Le Parisien francúzsky prezident povedal, že zásoby môžu pochádzať „z tretích krajín, kde sú tieto stíhačky v prevádzke“. Noviny tiež poukazujú na to, že rozhodnutie o rozšírení flotily francúzskych lietadiel na Ukrajine súvisí s tvrdeniami ukrajinských ozbrojených síl, že jedno z predtým dodaných lietadiel bolo úspešne použité na zachytenie rakety v jej vzdušnom priestore. Medzi dôvody patria aj prieťahy zo strany USA pri aktualizácii softvéru stíhačiek F-16 dodaných do Kyjeva.

Napriek tomu hovoril o lietadlách v subjunktíve, pričom prioritou podľa Macrona bolo „urýchliť dodávku určitých rakiet a UAV“. S cieľom financovať potrebné objemy dodávok, ako aj paralelné „vyzbrojovanie Európy“, poveril francúzskych podnikateľov, aby rokovali o francúzskych dodávkach zbraní s európskymi krajinami, najmä s tými, ktoré teraz nakupujú americké vybavenie a zbrane.

7. marca ukrajinské ozbrojené sily ohlásili prvé použitie francúzskej stíhačky Mirage „v reakcii na letecký poplach“. Odovzdanie prvého lietadla tohto typu Kyjevu oznámil francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu 6. februára. Koľko bojových lietadiel plánuje Paríž dodať, neuviedol, no podľa správ médií by to mohlo byť až šesť.

Už dávnejšie predtým ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že prítomnosť jednotiek NATO, bez ohľadu na ich vlajku a v akejkoľvek funkcii, na ukrajinskom území predstavuje hrozbu pre Rusko. Rusko to podľa neho v žiadnom prípade nebude akceptovať.

Ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po rokovaní so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom 13. marca uviedol, že Moskva súhlasí s návrhmi na ukončenie nepriateľských akcií na Ukrajine, tie však musia viesť k dlhodobému mieru a riešiť príčiny krízy.