Nové Francúzsko? Marine Le Pen proti globalizácii a za svojprávne národy

Le Parisien napísali, že v noci 2.11.1976 sa v Paríži udial „zázrak“ Všetkých svätých. Život zachránil Marine, vtedy 8 ročnej, „anjel strážny“. Mala obrovské šťastie – a tým aj Francúzsko.

Na dom jej otca, Jean-Marie Le Pena, pravicového politika, bol urobený bombový atentát.

Marine sa vtedy volala Marion Anne Perinne a žila spolu s otcom, matkou a dvoma sestrami. Rodina prežila útok s menšími zraneniami, Marine zasiahlo len niekoľko sklenených črepín. Pôvodcovia atentátu ostali dodnes neobjavení.

Neskôr, už ako dospelá, napísala, že táto hororová noc ju urobila rýchlo dospelou a pomohla jej pochopiť, čo všetko znamená robiť politiku.

Po noci, ktorú nemusela prežiť, si odrazu uvedomila, že ich rodina sa odlišuje od iných rodín veľmi. Bolo to pre ňu doslova strašné zistenie. A jej okolie jej to len potvrdzovalo. Dávali jej to najavo spolužiaci v škole i kamaráti v honosnej parížskej štvrti Saint-Cloud, kam sa rodina po atentáte presťahovala z inej časti mesta.

Potom na vysokej škole, keď študovala právo, a jej otec mal súd a bol odsúdený za „glorifikovanie vojnových zločinov“, čo pokladala za nespravodlivý rozsudok (len politicky smerovaný), musela zažiť tiež veľa príkoria a trpkej nespravodlivosti. Musela sa v dôsledku toho neraz obhajovať pred štvaním voči jej osobe, tak zo strany médií, ako aj zo strany politikov a jej nepriateľov.

Meno Le Pen bolo pre ňu dlho niečím stigmatizujúcim. Časom však spevnela a nekompromisne išla svojou vlastnou politickou cestou.

Možno to malo aj vplyv na jej hlas. Ako dievča mala veľmi jemný hlas. Teraz ako 48 ročná je známa svojím nezameniteľne charaktristickým, trochu drsným hlasom.

Jej popularita kontinuálne narastala a dnes má veľké šance stať sa prezidentkou Francúzska. Obrovské množstvo Francúzov vkladá do nej svoje, už celú večnosť nesplnené nádeje.

Marine sa stala „hlásnou trúbou“ všetkých Francúzov, ktorí sa cítia byť etablovanými politikmi zabudnutí, sklamaní a sú hlboko rozhorčení z toho, čo sa v minulosti dialo a i dnes deje vo Francúzsku. Sú nesmierne sklamaní všetkými politickými stranami, ktoré dosiaľ vládli a vládnu vo Francúzsku.

Populistami sú pre nich práve títo politici, ktorí neúnavne a najmä pred voľbami len populisticky stále niečo sľubujú a tárajú, čo potom nikdy nedodržia. Sľubujú donekonečna, že sa postarajú o to, aby bol dostatok bytov, aby ceny za nájomné boli zaplatiteľné aj pre sociálne slabých. Sväto sväte prízvukujú že urobia všetko pre to, aby neustále nerástol rozdiel medzi bohatými a chudobnými.

To je ale pre tých, ktorí budú voliť za prezidentku Marine, ten populizmus najodpornejší, najvierolomnejší a najslizkejší.

Nie Marine je pre nich populistka, naopak ona je pre nich ako nejaký anjel a či posol z neba, lebo chce ako prezidentka pristrihnúť krídla elitám politickým, i elitám finančným.

Je „anjelom z neba“, ktorý chce obmedziť diktátorský spôsob vládnutia Bruselu a Berlína. Je „posol boží“, ktorý chce dať národu možnosť hlasovania o Frexite. Je pre nich inštanciou, od ktorej si sľubujú tvrdý a nekompromisny postoj a postup voči politickému islamu a voči utečencom, ktorý infiltrovali Francúzsku a z ktorých veľká väčšina nespĺňa podmienky udelenia azylu.

Marine chce vo Francúzsku opäť vrátiť moc národu, chce obmedziť moc vládcov globalizácie vo Francúzsku, chce vrátiť hrdosť Francúzom, ktorí sa hanbia za to, že sú len poskokmi Berlína a Bruselu.

A Marine je aj za Európu, ale za Európu hrdých a svojprávnych národov, ktoré o sebe budú rozhodovať sami, ale aj budú spolu komunikovať a hľadať spoločné stanoviská tam, kde sa dohodnú, avšak bez ponižujúcich hrozieb a nátlaku silných, ako napríklad Nemcov.

Pre mňa je to v tejto z veľkej časti skorumpovanej a ľudí zavádzajúcej EÚ, ktorá obhajuje len záujmy mocných a superbohatých, jediná dobrá vízia budúcnosti starého kontinentu.

Marine má veľmi dobré a intenzívne kontakty so všetkými pravicovo-konzervatívnymi silami v Európe a aj s Moskvou, v ktorej vidí jedinú spoľahlivú baštu v boji proti islamistickému teroru a proti ovládnutiu Európy islamom.

Ak niekto tvrdí, že pre takéto ideály je Marine Le Pen populistkou, a to dokonca nebezpečnou a nemá na to žiadne racionálne argumenty, len otrepné frázy, tak je sám len populistom non plus ultra.

Marine otvorene hovorí, že pre ňu je veľkým vzorom Rusko, ktoré je jednotné a silné vnútorne i smerom von a ktoré obdivuje aj ako hrdý a vo svojej histórii silne zakotvený národ.

Má veľmi dobrý vzťah aj k poľskému kresťanskému konzervativizmu, silnému rakúskemu konzervativizmu a k sebavedomému maďarskému patriotizmu.

Ešte včera ráno som sa telefonicky dozvedel od francúzskeho spolupracovníka nášho Pressecentra informáciu, ktorá ma veľmi pobúrila. Na Marine Le Pen bol v noci zo stredy na štvrtok spáchaný atentát. 

V blízkosti Elysée-paláca, na  Rue du Faubourg Saint-Honoré, sa nachádza centrála Front National. Le Pen si ju dala tam len v novembri zariadiť. Naštastie preložila pôvodne planované stretnutie so svojimi poradcami v centrále, a tak útok niekoľkými Molotovovými koktajlami poškodil len jej kanceláriu.

Jej politickí odporcovia robia všetko preto, aby ju ešte pred voľbami nejakým spôsobom odstránili. Je im na to vhodný každý prostriedok.

K atentátu sa „priznala“ akási neznáma tajomná organizácia pod menom „Boj proti nepriateľom utečencov“.