Nová stratégia USA vo vedení vojen - 3. časť

V tajnom komplexe v Afganistane - spomínanom už v predošlej časti článku - umiestnil Washington svoje špeciálne jednotky. Tie podporujú spolu s americkými lietadlami v Afganistane prekvitajúci afgánsky obchod s ópiom a heroínom. Tajné vojenské letisko v Manase (Kirgizsko) je súčasne aj prekladiskom afgánskeho heroínu do Ruska a na európske trhy. V roku 2008 obvinil ruský veľvyslanec vAfganistane, Zamir Kabulov, americkú vládu a jej okupačnú armádu, že podporuje prepravu heroínu do Ruska.  Produkcia heroínu prekvitá v Afganistane od americkej invázie a po páde vlády Talibanu tak, ako nikdy predtým. 

Od roku 2001, odkedy sú v Afganistane Američania a NATO, produkcia ópia doslova explodovala. Za vlády Talibanu bolo v Afganistane len okolo 8000 hektárov, kde sa pestovalo ópium. Podľa údajov OSN, po šiestich rokoch vlády prezidenta Karzaia a americkej okuácie Afganistanu, sa táto plocha zväčšila na  200 000 hektárov.

New York Times uviedol v októbri 2008, že Ahmed Wali Karzai, šéf vlády provincie Kandahar, bol dlhé roky na výplatnej listine CIA preto, lebo mal pod kontrolou ľudí, ktorí v jeho provincii pestovali ópium.

V apríli 2009 prehlásil generál David Petraeus - v tom čase šéf  US Central Command, ktoré bolo príslušné nielen pre Afganistan a  Pakistan, ale aj pre Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan a ďalšie niekdajšie krajiny Sovietskeho zväzu - v americkom senáte: "USA má veľký záujem na rozvíjaní dlhodobej spolupráce s centrálno-ázijskými krajinami a ďalšími tamojšími dôležitými regionálnymi územiami, aby tak vytvorilo bezpečné teritóriá. Stredná Ázia má na euroázijskom kontinente kľúčovú pozíciu medzi Ruskom a Čínou a slúží ako významná oblasť pre regionálny a internacionálny obchod a tiež pre dodávanie potrebných materiálov a tovarov pre naše vojenské nasadenie v Afganistane...." Pochopiteľne, že americký generál sa pritom nezmienil ani slovkom o vývoze heroínu.

V januári tohoto roku vyhlásil vtedajši prezident Afganistanu, Hamad Karzai, ktorého CIA dosadilo do prezidentského úradu po tom, ako v roku 2001 bola ukončená vláda Talibanu, že má dôkazy, že vojaci USA v Afganistane inscenovali množstvo "teroristických" útokov a potom robili za to zodpovedný Taliban. V tom čase už Karzai padol do nemilosti Washingtonu, lebo sa intenzívne usiloval o zbíženie sa s Čínou a chcel, aby sa Afganistan stal nezávislým od USA. 

Karzai, ktorý ako prezident končí, odmietol podpísanie americko-afgánskej zmluvy o bezpečnosti, podľa ktorej by mohli ostať tisícky amerických vojakov trvalo v Afganistane. Biely Dom sa následne uistil, že všetci traja prezidentskí kandidáti sú ochotní po najbližších prezidentských voľbách, v prípade zvolenia, túto zmluvu podpísať.

pokračovanie nasleduje